Oklamali nás Vlkom z Wall Street. Aké investovanie zlákalo mladých?

V poslednej dobe pozorujem medzi svojimi rovesníkmi potešujúci trend. Mladí ľudia sa začali zaujímať o investovanie a nechcú nechať svoje peniaze ležať iba na bankových účtoch. To sú dobré správy. Nie je to len môj odhad, Finder.com napríklad objednal štúdiu na vzorke z Veľkej Británie a zistil, že viac ako tri štvrtiny Mileniálov a Generácie Z plánujú najbližší rok investovať.

Zdroj: Finder.com

Medzi hlavné dôvody podľa prieskumu patrili nízke úroky v bankách, ale aj dostupnosť aplikácií na obchodovanie. Na grafe vyššie môžete vidieť zhrnuté dôvody záujmu o investovanie pre všetky generácie. Keď sa však pozrieme čisto na Mileniálov, tak aplikácie predstavovali dôležitý dôvod až pre 44% z nich.

Jednému kamarátovi práve padol Dogecoin a Ethereum, hoci doteraz vyzerali, že porastú. Druhý si otvoril účet na platforme NAGA a necháva si poradiť od „skúsených“ streamerov, ktoré akcie tento týždeň kúpiť a ktorých sa zbaviť.

Svet investovania je dynamický a najšikovnejší v ňom získajú rozprávkové bohatstvo, treba len vystihnúť ten správny čas a dobre vyberať, nie? Pozerali sme predsa Vlka z Wall Street a videli sme, že obchodovaním sa v priebehu minút vytvárajú a strácajú milióny.

Problém je, že to tak nie je. Svet inteligentného investovania je prekvapivo nudný a skôr ako pozornosťou voči tomu, ktorá kryptomena teraz rastie, sa treba obrniť trpezlivosťou. Ale o tom neskôr.

Nízke poplatky a modla bohatstva

Na začiatok sa poďme pozrieť na to, čo mladým ľuďom uľahčilo prístup k finančným trhom. Mnohí na tento účel používajú online obchodné platformy. Ide o aplikácie, ktoré si každý môže prakticky okamžite stiahnuť do mobilu a začať obchodovať, zväčša s minimálnymi poplatkami. Keďže mladí ľudia so smartfónmi vyrástli, nie je pre nich problém rýchlo sa v rozhraní zorientovať.

Jednotlivé platformy sa medzi sebou mierne líšia, niektoré, ako napríklad Robinhood, vôbec neúčtujú poplatky za jednotlivé obchody a získavajú peniaze z iných zdrojov. Iné, ako nemecká NAGA, poplatky účtujú, ale ponúkajú svojim klientom možnosť kopírovať obchody známych investorov (špekulantov) alebo influencerov. Tento fenomén, známy ako social trading, propagovala na Slovensku napríklad Zuzana Plačková.

Bez ohľadu na konkrétnu aplikáciu však investorov spája demografia a motivácia. Mieria na ne prevažne mladí investori. Polovica používateľov Robinhoodu má menej ako 30 rokov a nikdy predtým neinvestovala. Niektorí si chcú zarobiť na vlastné bývanie, mnoho mileniálov sa však snažilo získať peniaze na splatenie študentských dlhov.

Vývoj ceny akcií firmy GameStop

Čo sa týka motivácie, je veľmi jednoduché nechať sa zlákať vidinou rýchleho zárobku. Vzormi sa stávajú ľudia ako Plačková, ktorá vraj zarobila za 4 dni 865 eur, či dokonca streamer vystupujúci pod pseudonymom The Roaring Kitty, ktorý na akciách GameStopu zarobil 20 miliónov dolárov. Intuícia sama napovedá, že podobné úspechy je veľmi ťažké replikovať, inak by sme bývali všetci vo vilách.

Akým spôsobom obchodujú používatelia týchto platforiem?

Oproti tradičným brokerom (tj. subjektom, ktoré majú oprávnenie v mene ľudí nakupovať a predávať cenné papiere na burze) vidíme dva rozdiely v správaní priemerného používateľa. Prvým je vyššia frekvencia obchodovania, druhým popularita rizikovejších, špekulatívnych nástrojov.

Vyššia frekvencia znamená časté predávanie a nakupovanie konkrétnych cenných papierov. Namiesto toho, aby človek akcie kúpil a podržal niekoľko rokov, sa pokúša trafiť týždne, kedy bude rásť, a potom sa jej rýchlo zbaviť a vymeniť za inú. Štúdia z prvého kvartálu 2020 porovnala objem obchodovania medzi priemerným používateľom Robinhoodu a tradičného amerického brokera Charles Schwab, pričom zistila, že prví spomenutí obchodovali 40-krát viac.

Zároveň sú tu však populárne rizikovejšie nástroje, napríklad opcie alebo kryptomeny. Prvé menované zjednodušene predstavujú stávku na vývoj iných cenných papierov, druhým extrémne kolíšu ceny. Nechcem však zavádzať – rizikové nástroje sa vo veľkom obchodujú aj na Wall Street, tam to však robia matematické mozgy a superpočítače.

Zdroj: The New York Times/Alphacution Research Conservatory

Práve preto tradiční brokeri väčšinou neskúseným investorom tieto nástroje zakazovali. Avšak odkedy si stačí stiahnuť aplikáciu, zažili rozmach popularity.

Tento vzorec správania sa deje z dvoch dôvodov. Prvým je filozofia rýchleho zbohatnutia. Pre väčší zisk sa snažíte uhádnuť, ktorá akcia bude rásť nadpriemerne a tipnúť to správne každý deň.

Druhým dôvodom však je to, že platformy svojich používateľov do častého obchodovania priamo tlačia, čo ma dostáva k ďalšej časti článku.

Investovanie ako počítačová hra

Na začiatok sa môžete pýtať, prečo by to platformy robili, keď to znie tak nebezpečne. Motivácie sa pri rôznych aplikáciách líšia. Možno ste už počuli frázu, že ich klienti nie sú v skutočnosti zákazníci, ale produkt. Sčasti je to pravda, niektoré platformy majú väčšinu zárobkov z predávania tzv. Payment for order flow (PFOF).

Zdroj: Hlásenia regulátorom a experti na daný trh 

Keď aplikáciu totiž poprosíte, aby vám kúpila cenný papier, väčšinou to neurobí hneď, ale chvíľu počká a spraví to neskôr naraz s viacerými ďalšími pokynmi. Za tento čas predá informácie o čakajúcich pokynoch ďalším subjektom, ktoré investujú na burze, aby mohli kúpiť daný cenný papier skôr a predať ho bežným ľuďom používajúcim aplikácie za vyššiu cenu.

Čím viac teda budú mladí klienti obchodovať, tým viac PFOF platforma predá. Iné aplikácie si však účtujú poplatky priamo za každú transakciu, čo ešte zvyšuje motiváciu tlačiť ľudí do častých obchodov.

V praxi to dosahujú tak, že zákazníkov udržiavajú na ihlách ohľadom toho, či im práve neuteká obchod ich života a nútia ich stále rozmýšľať, či by náhodou nemali na svojej stratégií niečo zmeniť. Keď portfóliu klesne hodnota čo len o 0,01%, celé rozhranie sa rozsvieti na červeno, kričiac, že sa akcií treba rýchlo zbaviť a kúpiť nové.

Keď klient sedí v práci alebo na obede, mobil mu vyhodí notifikáciu o najziskovejších akciách za posledných 24 hodín, aby si ich nezabudol dokúpiť. Ak to urobí, na obrazovke strelia konfety, aby bol klient odmenený dávkou dopamínu.

Samostatným spôsobom je ponuka kopírovania celebrít ako influenceri alebo skúsení investori. Títo ľudia investujú veľké sumy, prípadne majú honorár od platformy, ktoré im umožňujú vykryť poplatky z častých obchodov. Ak však bežný človek takto investuje nízke sumy, jeho výnosy sú primalé na kompenzáciu straty z poplatkov, a nakoniec len stráca peniaze, zatiaľ čo platforma zarába.

Prečo je to nebezpečné?

Hlavným nebezpečenstvom je takmer istá strata úspor, ktoré do platforiem investujeme. Štúdia brazílskych day traderov (ľudia, ktorí obchodujú každý deň a ktorých správanie vysoká frekvencia obchodovania pripomína) ukázala, že 97% z nich sa po roku vykonávania tohto návyku nachádza v strate. Na vysvetlenie si môžeme pomôcť ekonomickou teóriou efektívneho trhu.

Tá hovorí, že v každom momente sú všetky dostupné informácie premietnuté v hodnote cenného papiera a ďalší cenový vývoj bude stanovený budúcimi udalosťami, ktoré sa nedajú predpovedať. Nemožnosť odhaliť niečo, čo trhu ušlo, sa dá zdôrazniť tým, že väčšina investorov, ktorí bežným ľuďom investovaním konkurujú z kresiel v investičných bankách, sú tímy najlepších matematikov na svete s asistenciou superpočítačov.

Rovnako nebezpečné je kopírovať influencerov, ktorí nemajú s investovaním skúsenosti, a prakticky tiež vyberajú náhodné akcie. Samotná platforma NAGA, raj sociálneho obchodovania, priznala, že viac ako 74% účtov retailových investorov utrpí pri obchodovaní finančnú stratu.

Dopad na ich životy býva obrovský, mnohí do platforiem nalejú úspory na svadbu, prvé bývanie, či dokonca požičané peniaze z kreditky.

Táto suma však nie je konečná. Ak v 25-ke stratíte 10 000 eur, stratili ste aj všetky potenciálne budúce zárobky z týchto peňazí. Mohli sa napríklad dlhodobo investovať do akciových trhov, čo by pri priemernom výnose 8% ročne za 40 rokov pomocou zloženého úročenia vytvorilo slušných 217 000 eur.

Ďalšou škodou je tvorba zlých investičných návykov. Keď chce človek dlhodobo investovať, napríklad aby si nasporil na dôchodok, potrebuje kúpiť diverzifikované portfólio cenných papierov a ideálne ho nechať desiatky rokov na pokoji, aj keby medzitým prišla kríza.

Zvyky ako ilúzia kontroly nad trhovým vývojom alebo dokupovanie akcií podľa aktuálnych správ každý týždeň môžu túto stratégiu pokaziť a doviesť naspäť k nebezpečnej tipovačke.

Aká je lepšia alternatíva?

Našťastie existujú pre mladých ľudí lepšie alternatívy, ako bezpečne narábať so svojimi peniazmi. Hneď na začiatok sa však treba zbaviť ilúzií – nevynesú 20 miliónov a pravdepodobne nás sami o sebe nezaradia medzi najbohatších ľudí. Vedia však takmer naisto zaručiť, že budeme mať na slušný dôchodok, kúpu vlastného bývania, či financovanie vzdelania svojich detí.

Spôsob, ako sa zbaviť rizika straty, je investovať pasívne na dlhú dobu. Hodnota celého trhu doteraz v horizonte desiatok rokov vždy rástla, pretože sa zvyšovala produktivita a celkové bohatstvo sveta. Hoci teda nastali roky, kedy sa hodnota všetkých majetkov prepadla, v priebehu ďalších túto stratu dohnali. Preto je dôležité nešpekulovať, zachovať pokoj, nechať portfólio roky na pokoji, a neskôr v živote zožať výnos, ktorý to prinesie.

Tento argument potvrdzuje aj slávna stávka investičného guru Warrena Buffetta proti hedžovým fondom. V roku 2008 sa s nimi stavil, že index amerických spoločností S&P500 za 10 rokov prekoná starostlivo vyberané portfólio akcií hedžových fondov. Buffett túto stávku vyhral.

Najkrajšie na tom je, že toto riešenie je rovnako dostupné ako spomínané aplikácie. Posielať 10 eur mesačne na portfólia ETF fondov, ktoré kopírujú celý trh namiesto konkrétnych akcií, sa dá aj s bežnou študentskou brigádou. Treba sa však vzdať vidiny miliónov pár rokov po výške. Cesta za bohatstvom vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť, na konci však takmer naisto čaká zaslúžená odmena.