Podľa schváleného ústavného zákona pôjdu muži do dôchodku v 64 rokoch. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, môže ísť do dôchodku o pol roka skôr, pri dvoch deťoch o 1 rok. Ženy, ktoré vychovali tri a viac detí pôjdu do dôchodku v 62,5 rokoch.

Pred schválením dôchodkového stropu fungovalo na Slovensku automatické prehodnocovanie dôchodkového veku. Ten sa zvyšoval iba vtedy, ak sa podľa údajov Štatistického úradu SR dožívali Slováci vyššieho veku.

Išlo teda o riešenie, ktoré aj napriek veľmi nepriaznivej demografickej situácii mohlo udržať deficit dôchodkového systému na „financovateľných“ úrovniach a zároveň zabezpečiť ľudom štandard v dĺžke poberania dôchodku. Zároveň platí, že dôchodkového veku sa dožíva čoraz viac ľudí a dodatočné roky života strávia prevažne v zdraví.

Pokazený automat

Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángel Gurría mesiac pred schválením ústavného zákona slovenskej vláde odporučil vek odchodu dôchodku nezastropovať. Neodporučil tiež dávať do ústavy žiadne konkrétne čísla.

V priebehu času sa totiž môže ekonomická a sociálna situácia zmeniť a zmeniť ústavu bude ťažké. OECD totiž konštatovalo, že podiel ľudí vo veku nad 65 rokov v budúcnosti výrazne vzrastie, čo zvýši tlak na verejné financie.

Podľa OECD malo Slovensko jeden z najlepších dôchodkových systémov. S predlžujúcou sa dĺžkou dožitia rástol aj vek odchodu do dôchodku. Celkovo viac ako polovica krajín EÚ má vo svojom dôchodkovom systéme zavedenú nejakú formu dôchodkových automatov s cieľom stabilizovať financovanie dôchodkového systému. Po zastropovaní bude mať Slovensko najnižší dôchodkový vek v Európskej únii a stalo sa jedinou krajinou, ktorá má dôchodkový vek uvedený priamo v ústave.

Po ústavnom zavedení stropu na dôchodkový vek budú totiž musieť v budúcnosti klesnúť novopriznávané dôchodky o takmer 10%. Aj v samotnom návrhu ústavného zákona v časti doložka vplyvov sa nachádza časť, ktorá potvrdzuje nižšie dôchodky:

„...vplyvom zavedenia stropu na dôchodkový vek klesne miera náhrady novopriznaných dôchodkov vplyvom nižšieho získaného obdobia dôchodkového poistenia. To znamená, že dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške.“

Zaplatíme si to sami

Kombinácia vyššieho počtu dôchodcov a horšej výkonnosti ekonomiky (pre nižší počet ekonomicky aktívnych ľudí) spôsobí, že na vykrytie vyšších výdavkov na dôchodky bude potrebné nájsť dodatočné príjmy, napríklad zvýšením odvodov a daní. Už v súčasnosti je však daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku vysoké a priechodnosť takéhoto opatrania je teda otázna.

Štát dokáže vyplácať dôchodky len z peňazí vybraných od svojich pracujúcich občanov. Vyššie náklady teda tak či tak zaplatia nielen budúci dôchodcovia, ale aj ich deti a vnúčatá. Budúce vlády budú mať len dve možnosti – opätovne zvýšiť dôchodkový vek alebo prijať iné opatrenia, ktoré budú kompenzovať negatívne vplyvy. Môže ísť o zvýšenie daní a odvodov či obmedzenie výdavkov na školstvo alebo zdravotníctvo a iné služby, ktoré v súčasnosti štát poskytuje.