Ako vo Finaxe vyberáme ETF fondy?
Pravdepodobne ste už zaregistrovali informáciu, že portfóliá Finax miešame z desiatich ETF fondov v závislosti od miery rizika, ktorú je klient ochotný a schopný podstúpiť. Ako sme ale vybrali konkrétne cenné papiere a prečo je zloženie portfólií práve také, ako vidíte na svojich účtoch?
Ján Jursa | Ako to robíme? | 21. august 2018
Ako prvé sme vybrali indexy, ktoré budeme nasledovať a ich váhy v jednotlivých stratégiách. Desať základných tried investičných aktív uvedených nižšie postačuje pre vytvorenie efektívneho portfólia s nadpriemerným výnosom a minimalizovaným rizikom.
Vybraté fondy ETF pokrývajú väčšinu kľúčových svetových regiónov, rovnako ekonomických sektorov, investujú dokopy do viac ako 10 000 konkrétnych cenných papierov, čo zodpovedá približne trom štvrtinám svetovej trhovej kapitalizácie (trhovej hodnoty). Na Slovensku dnes budete len veľmi ťažko hľadať obdobne diverzifikované (rozložené) portfólio. (V zátvorke je uvedený index, ktorý daný ETF fond kopíruje).
- Americké akcie veľkých spoločností (S&P 500)
- Americké akcie stredných spoločností (S&P 400)
- Americké akcie malých spoločností (Russell 2000)
- Európske veľké a stredné spoločnosti (Euro Stoxx 600)
- Európske malé spoločnosti (MSCI Europe Small Cap)
- Akcie spoločností rozvíjajúcich sa krajín (MSCI EM)
- Globálne vládne dlhopisy (Citi World Government Bond Developed Markets)
- Európske firemné dlhopisy (Bloomberg Barclays Euro Corporate Bond)
- Európske „high-yield“ dlhopisy (iBoxx EUR Liquid High Yield)
- Vládne dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín (Bloomberg Barclays Emerging Markets Sovereign)
Širšie portfólio je zbytočné – výkonnosťou neprekoná súčasné stratégie Inteligentného investovania. Viac fondov by len zvyšovalo administratívnu náročnosť a náklady investície. Tým pádom by sme na trh nemohli prísť s jedným z najlacnejších investičných riešení.
Rovnako nepovažujeme za vhodné sústrediť investície na konkrétne sektory alebo regióny, ktoré môžu byť krátkodobo „v kurze“. Naším cieľom bolo vytvoriť univerzálne riešenie vhodné pre každého investora bez ohľadu na výšku investície. Investičný produkt, ktorý je dobrý dnes, ale rovnako dobrý a použiteľný bude aj o 10 rokov.
Určenie váhy jednotlivých tried aktív v portfóliách Finaxu sa riadilo ich podielom na svetovej trhovej kapitalizácii. Zloženie je ďalej prispôsobené dosiahnutiu atraktívneho výnosu s adekvátne primeraným a pokiaľ možno čo najviac eliminovaným rizikom. Podiel jednotlivých fondov ETF v našich 11 stratégiách znázorňuje nasledujúci graf.
Portfóliá obsahujú bezpečnejšie konzervatívne investície v podobe vládnych dlhopisov, istotu v podobe najväčších nadnárodných spoločností, ale aj korenie výnosu a čerešničky v podobe akcií mladých dravých spoločností, akcií a dlhopisov rozvíjajúcich sa krajín, či vyššie úročených dlhopisov.
Vo svete je ale viac ako 5000 ETF fondov, pričom pre niektoré indexy, ako napríklad S&P 500 existujú desiatky až stovky možností. Aké teda boli faktory, podľa ktorých sme vyberali jednotlivé fondy?
Prvým jednoznačným kritériom bola mena, v ktorej sa ETF fond obchoduje. Keďže správne investovanie má byť čo najjednoduchšie a čo najlacnejšie, vyhýbali sme sa takým fondom, ktoré by vyžadovali konverziu klientskych peňazí. Nákupy aktív v cudzích menách by zväčšovali administratívu, vytvárali priestor pre chyby a zvyšovali náklady.
Ďalším dôležitým faktorom bolo, či ETF reinvestuje dividendu, alebo či ju vypláca. Ak by fond dividendu vyplácal, vznikala by investorom daňová povinnosť, čomu sa vo Finaxe vyhýbame. Akumulačné ETF, ktoré nakupujeme, dividendu nevyplácajú, ale ju reinvestujú vo fonde – prejaví sa teda na zvýšení ceny ETF. Vďaka ročnému časovému testu sa teda plateniu dane z výnosu vyhnete.
Veľmi dôležitým faktorom výberu konkrétnych fondov ETF bola ich schopnosť kopírovať výkonnosť indexu. Pojem tracking difference označuje odchýlku vývoja fondu od podkladového indexu. Ideálna je kladná odchýlka (ETF prekonáva výnosom index) alebo pokiaľ možno čo najmenej zaostávajúca za indexom.
Štvrtým kritériom v poradí bol spôsob replikácie indexu, ktorý fondy kopírujú. Existujú dva základné druhy replikácie: fyzická a syntetická. Fyzická replikácia znamená, že fond reálne investuje do jednotlivých akcií a dlhopisov indexu.
Naopak, syntetická replikácia sa deje hlavne cez finančné deriváty. Riziko takýchto ETF je podstatne vyššie. Investor znáša aj riziko emitenta (vypisovateľa) derivátov, že v prípade úpadku nevyplatí svoje záväzky voči fondu. Fyzická replikácia je bezpečnejšia a dlhodobo stabilnejšia.
Piatym kritériom bol správca. Preferujeme investovanie cez fondy renomovaných správcov, ktorí sú na trhu desaťročia a spravujú obrovské množstvá peňazí. Okrem vyššej bezpečnosti je benefitom aj veľkosť samotného fondu.
Len veľké fondy dlhodobo prežijú a denne sa zobchoduje viac ich akcií – majú vyššiu likviditu, tzn. že nie je problém za každých trhových podmienok nájsť protistranu obchodu. Pri veľkých fondoch trhová cena presne zodpovedá čistej hodnote aktív fondu.
Skoro každý ETF fond má ešte svoj vnútorný poplatok, ktorý investor platí priamo správcovi. Tento poplatok spravidla nevidí, je oň ponížená cena. V dnešnej dobe ide o relatívne nízke poplatky, no aj tie vstupovali do nášho výberu. Nevyberali sme ale nutne najlacnejší možný fond – faktory ovplyvňujúce bezpečnosť a stabilitu boli pre nás dôležitejšie, ako 0,05% na poplatku.
Výber jednotlivých fondov nie je samozrejme definitívny a nemenný. „Scéna“ s ETF fondmi sa rozrastá a mení z mesiaca na mesiac.
V každom prípade budeme naďalej pracovať na tom, aby mali naši klienti nakúpené tie najlepšie možné fondy a zmeny budeme vykonávať tak, aby nikomu daňová povinnosť nevznikla.
Daňový režim závisí od jednotlivých pomerov každého klienta a môže sa v budúcnosti meniť.