Správ o raste úrokov ste za posledné mesiace asi počuli mnoho. Európska centrálna banka na tlačovkách pravidelne oznamuje zvýšenia svojich kľúčových úrokových sadzieb, politici chcú ľuďom pomáhať s vysokými splátkami hypoték a na spotrebný úver už nedostanete takú výhodnú ponuku ako pred rokom.

V tomto kolotoči však jeden typ úrokov zostáva bez výraznejšieho rastu – ten na vkladových produktoch. Depozitná sadzba centrálnej banky postupne stúpla na 3,75 %, úroky na nových hypotékach prekračujú 4 %. Priemerný úrok na slovenských sporiacich účtoch medzitým hibernuje na úrovni 0,67 % (vypočítané ako priemer sporiacich účtov bánk z tabuľky nižšie).  

A aj toto číslo skresľuje najmä ponuka Prima banky. Jej sporiaci účet s 5-percentnou sadzbou znie na prvý pohľad mimoriadne štedro. Pre jej získanie však musíte splniť neštandardne prísne podmienky: sporiť môžete iba vopred dohodnutú sumu 10-50 eur mesačne (žiadne mimoriadne jednorazové vklady ani vyššia mesačná suma), máte presne dohodnutú dobu sporenia 12, 18 alebo 24 mesiacov (predčasný výber vás pripraví o všetky úroky) a nemôžete vynechať ani jednu mesačnú platbu.

Okrem toho musíte mať vedený bežný účet s poplatkom 4,90€ mesačne, ktorý vám poľahky zje všetky úroky (výpočet nájdete napríklad v tomto článku). Na jeho odpustenie by ste museli mať priemerný denný kreditný zostatok vyšší ako 15-tisíc eur alebo zaplatiť mobilom 980 eur mesačne, čo pre mnohých Slovákov nie je dostupná možnosť. Nejde teda o produkt, ktorý si typicky predstavíme pod pojmom sporiaci účet.

Pokiaľ ho do nášho výpočtu nezarátame, priemerný úrok sporiacich účtov klesne na 0,31%. A to stále nepočítame s 19-percentnou zrážkovou daňou, ktorá pripísaný úrok ešte viac okreše.

Trochu lepšie sú na tom termínované vklady, ktorých priemer v júni dosiahol 2,8 %. Toto číslo však ťahajú nahor ponuky zvýhodnených úrokov, na ktorých získanie musíte splniť rôzne podmienky, napr. kúpiť si v danej banke podielový fond, otvoriť aj ďalší termínovaný účet s dlhšou viazanosťou či využívať bežný účet s určitým obratom a počtom nastavených trvalých príkazov. Nehovoriac o tom, že ak peniaze budete potrebovať vytiahnuť pred uplynutím viazanosti, o celý úrok prídete.

Do tabuľky sme vám vypísali základné úrokové sadzby termínovaných vkladov s ročnou viazanosťou. Na získanie týchto úrokov nemusíte splniť žiadne ďalšie podmienky ani si kúpiť iný produkt. Výnimkou je vklad od J&T banky, ktorý síce ponúka atraktívny úrok, musíte však doňho investovať aspoň 10-tisíc eur, čo pre mnohé domácnosti nie je dostupná možnosť. Môžete vidieť, že tieto sadzby nie sú v priemere veľmi vysoké (a stále nerátajú so spomínanou zrážkovou daňou 19 %).

Zdroj: Webové stránky jednotlivých bánk k 7.9.2023

Prečo zaostávajú práve vkladové produkty, ktoré poskytujú najväčší úžitok bežným ľuďom? V tomto blogu sme si pre vás pripravili zopár odpovedí. Pokúsime sa objasniť, čo spôsobuje rast úrokov na sporiacich účtoch, kedy by sa mohol objaviť a čo môžete pre svoje úspory urobiť hneď teraz.

Ako fungujú banky?

Začnime zjednodušeným vysvetlením biznis modelu bánk. Tieto inštitúcie získavajú peniaze prijímaním vkladov od sporiteľov, ktorým za možnosť využívať ich úspory vyplatia určitú odmenu (úrok). Časť si nechajú ako rezervu, aby uspokojili dopyt po výberoch. Zvyšok požičajú klientom vo forme hypoték, spotrebných úverov či pôžičiek podnikateľom.

Tieto úvery im dlžníci musia splatiť aj s určitým úrokom navyše. Za požičiavanie si banky typicky pýtajú vyšší úrok, než vyplácajú na vkladoch, aby pokryli riziko nesplatenia časti pôžičiek a nechali si rozdiel vo forme zisku. Zárobok z rozdielu medzi úrokmi na vkladoch a úveroch sa nazýva čistý úrokový výnos. Čím nižšie sú úroky na vkladoch v porovnaní s úrokmi na pôžičkách, tým vyšší zisk banky zaznamenajú.

Samozrejme, dnes už banky fungujú trochu komplikovanejšie. Na získavanie aj zarábanie peňazí majú viac možností. Okrem poskytovania úverov čerpajú príjem aj z poplatkov, investovania do bezpečných cenných papierov či vkladania rezerv na úročené účty v centrálnej banke. Popri vkladoch sa môžu financovať aj vydávaním dlhopisov alebo požičiavaním od ostatných bánk. Stále však platí, že ak sú úroky na vkladoch nižšie než tie vo zvyšku ekonomiky, bankám to prospieva.

Dokazujú to aj čísla zo Slovenska. Slovenský bankový sektor zarobil v prvom polroku tohto roka čistý zisk presahujúci 564 miliónov eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je to nárast o 46,6 %.

Prečo úroky nerastú?

Úrok funguje ako každá iná cena v trhovej ekonomike. V tomto kontexte je to cena za našu službu banke: požičiame jej peniaze na krátku dobu (keďže peniaze z vkladových produktov si chceme vybrať v dohľadnej dobe, dlhodobé úspory je lepšie zhodnocovať investovaním).

Trhové ceny sa menia podľa toho, či je danej služby nedostatok alebo prebytok. Pokiaľ je niečoho nedostatok, predajcovia si môžu pýtať vyššie ceny. Ak je však danej veci prebytok, predajcovia znižujú ceny v snahe pritiahnuť kupujúcich, aby aspoň niečo predali.

Podobne to funguje pri bankových vkladoch. Pokiaľ je ich nedostatok a banky sa o ne musia biť, budú zvyšovať úroky, aby prilákali záujem sporiteľov. Pokiaľ im však v „trezoroch“ leží vkladov viac než dosť, nemajú dôvod úroky zvyšovať, keďže by si zbytočne zvýšili náklady a okresali zisk.

Zvýšenie profitu je pre bankových manažérov práve v dnešnej dobe dôležité, keďže ECB držala úroky niekoľko rokov na nule, čo spôsobovalo roky biednej ziskovosti bankového sektora. V súčasnosti to vytvára tlak na manažérov, aby konečne zvyšovali zisk, ak na to budú mať priestor.

Dnešná situácia vyzerá skôr tak, že banky majú vkladov stále viac než dosť. Slováci držia na vkladových produktoch takmer 43 miliárd eur (podľa údajov NBS za jún). Začiatkom roka síce začali mierne klesať (v januári sme zaznamenali pokles ako jediná krajina v eurozóne), ale nie dramatickým tempom.

Banky potrebujú držať peňažnú rezervu vo forme vkladov, aby uspokojili záujem o výbery a zvládli splácať svoje záväzky. Z tohto ohľadu sú banky v eurozóne naďalej veľmi dobre pokryté, regulátor v apríli hlásil, že v rezervách držia 160 percent očakávanej potreby peňazí. Aj výkonný riaditeľ UniCreditu uviedol, že jeho banka má z hľadiska peňažnej rezervy takú dobrú pozíciu, že si zatiaľ môže dovoliť naháňať zisk držaním nižších úrokov na vkladoch.

Okrem toho sa kvôli vysokým úrokom očakáva pokles záujmu o úvery. Objem hypoték poskytnutých v prvom štvrťroku 2023 už napríklad oproti priemernému štvrťroku z predchádzajúcich troch rokov klesol o 31 %. Banky preto nemusia na vkladoch vyzbierať toľko peňazí na poskytovanie nových úverov.

Výnosy na dosah ruky

Rast úrokov v ekonomike by pritom teoreticky mal vytvoriť ostrý súboj o vklady. Stúpol totiž výnos iných nástrojov na krátkodobé uloženie peňazí, do ktorých môžu ľudia presunúť svoje úspory. Aby banky zastavili odliv peňazí, museli by zvýšiť úroky na vkladových produktoch.

Medzi takéto nástroje patria krátkodobé dlhopisy bohatých štátov či veľkých korporácií. Existujú tiež ETF, ktoré priamo kopírujú úroky centrálnej banky. 

Na všetkých vymenovaných nástrojoch môžu stavať sporiace produkty a fondy peňažného trhu, vďaka čomu majú potenciál priniesť bežným ľuďom výnos na úrovni trhových úrokov. Prečo teda nenastáva výraznejší odliv peňazí do podobných nástrojov, produktov či fondov?

Pravdepodobne to súvisí s porekadlom z úvodu blogu. Ľudia sú prirodzene verní banke, v ktorej majú účet dlho a zvykli si na ňu. Presuny môžu znieť ako zbytočná časová a technická záťaž. A v neposlednom rade je o týchto nástrojoch a ich fungovaní nízke povedomie. Predsa len fungovanie dlhopisov či ETF nie je jednoduchá téma a málokto sa ju pokúša jednoduchým jazykom objasniť.

A kedy teda začnú úroky rásť?

Nájsť presnú odpoveď na túto otázku je náročné. Z predchádzajúcej časti totiž vyplýva, že úroky na vkladových produktoch začnú rásť, keď budú banky čeliť odlivu vkladov v prospech výhodnejších produktov. Slováci si to už do istej miery pravdepodobne uvedomili, keďže začiatkom roka klesol objem vkladov a niektoré banky pristúpili k navýšeniu úrokov na termínovaných vkladoch (k výhodnejším sadzbám sa však stále viaže množstvo podmienok).

V súvislosti s touto otázkou ma zaujal graf, ktorý vo svojom článku zverejnili Financial Times. Ukazuje, aké percento rastu úrokových sadzieb centrálnych bánk preniesli banky v danej krajine na vkladové produkty. Pri každej krajine sa ráta s obdobím, počas ktorého centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby (pri ECB je výpočet za obdobie jún 2022 – máj 2023).

Rebríčku kraľujú britskí sporitelia, na ktorých banky preniesli 43 % rastu úrokov. Slovensko je s 15-percentným „prenosom“ pod priemerom eurozóny, nepatríme však medzi najhorších.

Čo spôsobuje tieto rozdiely? Analytik S&P Global Ratings v článku okrem iného uvádza, že v Spojenom kráľovstve čelia banky väčšej konkurencii, najmä od nebankových finančných inštitúcií. Vysokú mieru presunu zaznamenali aj vo Francúzsku, kde sa zas banky musia pasovať s popularitou sporiaceho účtu Livret A, ktorého úroky nastavuje vláda a sú viazané na infláciu (teda sú v súčasnosti vysoké).

Krajiny s vysokým rastom úrokov na vkladových produktoch teda spája jedna vec. Existujú v nich výhodné sporiace produkty ponúkané rôznymi finančnými inštitúciami. Okrem toho sú presuny do týchto produktov technicky jednoduché a občania daných krajín ich neváhali využiť.

Čo môžem ohľadom toho urobiť?

Pri čítaní vyššie spomenutého článku som sa pousmial, keďže odráža jeden z dôvodov, prečo vznikol Finax. Chceli sme priniesť na slovenský trh viac konkurencie tradičným inštitúciám. Poskytovať klientom viac informácií o ich finančných možnostiach a zavádzať technologické inovácie, ktoré by uľahčili a zlacnili narábanie s osobnými financiami.

Ak chcete tlačiť slovenské banky do zvyšovania úrokov na vkladových produktoch, poobzerajte sa po lepších možnostiach, ako sú krátkodobé dlhopisy rozvinutých ekonomík, ETF viazané na sadzby centrálnych bánk či lacné fondy peňažného trhu. V rámci hľadania zvážte aj náš najnovší produkt Bystrý vklad. V našich očiach ide o bezkonkurenčné riešenie pre ľudí, ktorí chcú vyťažiť z rastu úrokov bez extra podmienok spájaných s termínovanými vkladmi.

Bystrý vklad je postavený na ETF kopírujúcich krátkodobú úrokovú sadzbu nastavovanú ECB a výnos dlhopisov so splatnosťou do pol roka. Jeho aktuálny hrubý výnos je 3,6 % ročne (k dátumu zverejnenia blogu), čo odráža trhové sadzby. Upozorňujeme, že tento výnos je naviazaný na úroky centrálnej banky a teda sa bude meniť, pokiaľ ich ECB zmení. Odrátame si z neho len jeden poplatok vo výške 0,5 % ročne vrátane DPH, čo z neho robí náš najlacnejší produkt.

Viacero klientov už neváhalo Bystrý vklad využiť. Jeho stabilný vývoj si môžete pozrieť cez transparentný účet Dominika Hrbatého, ktorý je aj na obrázku nižšie. Graf zachytáva obdobie necelých dvoch mesiacov od 3.7.2023 do 7.9.2023. Toto kratšie obdobie vysvetľuje aj doteraz dosiahnutý výnos 0,52 % - avizovaných 3,6 % je ročný výnos, teda sa postupne vyplatí počas 12 mesiacov.

Dbali sme na to, aby bolo používanie Bystrého vkladu pre bežných ľudí čo najjednoduchšie. Účet si otvoríte na našom webe alebo v appke za 10 minút. Nemusíte pritom opustiť pohodlie gauča. V prípade žiadosti o výber budú vaše ETF odpredané najbližší utorok a peniaze zaslané vo štvrtok, dostupné sú teda veľmi rýchlo a okrem zadania žiadosti nemusíte nič riešiť. Podrobné predstavenie produktu a jeho fungovania nájdete na tomto linku.

Skúsenosť z iných krajín ukazuje, že ak chcete vyššie úroky na sporiacich produktoch, treba začať konať. Nevyčkávajte na zázrak ani špeciálne bankové dane. Poznáte tie rozhodnutia, ktoré z pohodlnosti odkladáte, ale nakoniec sa dajú zvládnuť za chvíľku a riadne vám zlepšia život? Toto je jedno z nich. Tak do toho, nebuďme krajinou, kde radšej opúšťame manželstvo ako banku (napokon, finančná spokojnosť okrem iného vedie aj k šťastnejším vzťahom).