Private equity investície – čo to je a ako na ne?

Ak už s nami investujete, tak termín akcia pre vás nebude ničím novým. Stojí však za to, si tento pojem pripomenúť.

Akcia je druh cenného papiera, ktorý vám dáva vlastníctvo podielu vo firme, preto sa akciám často hovorí jednoducho podiely. To znamená, že sa v prípade jej kúpy stávate spolumajiteľom danej firmy a máte právo sa podieľať na jej zisku.

Zisk získavate buď priamo, prostredníctvom dividendy, t.j. vyplateného hospodárskeho výsledku spoločnosti, alebo cez rast hodnoty danej firmy, a tým pádom aj ceny vašich akcií, ktoré môžete neskôr predať.

Prečo firmy vydávajú svoje akcie? 

Za hlavný dôvod, prečo firmy vydávajú svoje akcie, môžeme označiť potrebu získania peňazí na to, aby sa rozbehli alebo aby mohli ďalej expandovať. Na oplátku investorom, ktorí akcie kúpili, sľúbia rast hodnoty a rozhodovacie práva vo firme.

Akciové spoločnosti sú jednou zo základných foriem obchodných spoločností (popri spoločnostiach s ručením obmedzeným). Ich podstatou je oddelenie vlastníctva firmy od jej riadenia. Akcionári ako vlastníci podniku (spravidla) aktívne neparticipujú na dennom vedení firmy.

Akciová spoločnosť zároveň administratívne zjednodušuje vlastníctvo firmy menšími spolumajiteľmi a štandardizuje základné pravidlá riadenia či organizácie firmy, ale aj prípadného prevodu podielov (akcií).

Akcie, ktoré vidíme na burze, sú väčšinou podiely veľkých firiem. Pri nákupe ich spravidla získavate od niekoho iného, kto ich kúpil v minulosti. Malé a stredné firmy hľadajúce investora na poskytnutie kapitálu by ste dnes na burzách hľadali ťažšie.

V minulosti chodili malé a stredné firmy za účelom financovania priamo na burzu. Napríklad od roku 1980 do roku 2000 bol počet tzv. primárnych úpisov akcií (IPO – Initial Public Offer), kedy sa firma prvýkrát verejne oceňuje a bude obchodovať, 6519. Medzi rokmi 2001 až 2024 bol počet vstupov na burzu len 2734.

Trend je teda jasný, malé a stredné firmy na burzu nechodia. Cieľom ponuky akcií na burze dnes nebýva získanie kapitálu, ale často naopak, predaj časti podielov zakladateľmi biznisu alebo prvotnými investormi.

Menšie firmy v súčasnosti zháňajú potrebné prostriedky prevažne od súkromných investorov formou private equity.

Čo je private equity?

Private equity (voľne preložené ako súkromný kapitál) je kúpa a vlastníctvo akcií firmy, ktorá nie je verejne obchodovaná. Akcie sú vydané len určitým subjektom, napríklad súkromným investorom jednotlivcom, firmám a fondom špecializujúcim sa na takéto investície.

Väčšinou sa pod týmto pojmom chápu veľké firmy, ktorých podnikaním je investovanie najmä do neobchodovaných menších a stredných firiem. Medzi typických private equity gigantov patria spoločnosti Blackstone, KKR, Apollo Global Management alebo Carlyle Group.

Podstatnými črtami private equity investície sú:

• nedostupnosť akcií na burze – nemôže ich tak kupovať ktokoľvek,
• priame získanie kapitálu firmou cez takto vydané akcie.

Prečo nie na burze? 

Tu si nejeden položí otázku, prečo firmy už nechodia hľadať investorov priamo na burzu? Poďme sa pozrieť na pár dôvodov, prečo je to tak:

• Menej opletačiek s reguláciami: Na to, aby ste mohli svoje akcie uviesť na burzu, musíte pravidelne reportovať rôzne typy výkazov, dostatočne a pravidelne informovať investorov, mať dostatočnú veľkosť a minimálny podiel obchodovaných akcií. Celkovo ste pod ďaleko prísnejším dohľadom úradov a musíte plniť početnejšie regulačné požiadavky. Nad týmto samozrejme väčšina už veľkých firiem mávne rukou. No pre začínajúcu firmu, ktorá ešte nemá toľko prostriedkov, to predstavuje nárast v nákladoch, ako časových, tak aj finančných.
• Žiadne riziko trhových výkyvov hodnoty: Keď sa povie burza, tak si väčšinou predstavíme klesajúce a stúpajúce grafy akcií rôznych firiem. Hodnotu akcií často ovplyvňujú faktory, ktoré priamo nesúvisia s výsledkami firmy, napríklad politická nestabilita či nálady investorov. Vývoj akcií na burze môže mať vplyv aj na samotné hospodárenie, napr. pri poklese akcií môže byť pre firmu náročnejšie požičať si prostriedky alebo môže dôjsť k strate dôvery zákazníkov a dodávateľov. V prípade súkromného financovania takéto výkyvy hodnoty nehrozia, keďže firma nie je pravidelne oceňovaná na burze.
  Môže sa tak viac sústrediť na dlhodobé budovanie biznisu a nie na okamžitý a neustály rast alebo tvorbu zisku – výsledky, ktoré požadujú burzoví investori.
• Expertíza a know-how: Aj zakladatelia a vedenia firiem sú len ľudia, a preto nemôžu byť dokonalí vo všetkom. Môžu mať skvelé znalosti a prax v jednej oblasti, ale v inej sa už nemusia cítiť takí silní. Obzvlášť keď firma začína, často sa objavujú chyby a problémy, ktoré je potrebné riešiť za pochodu a tu vie nesmierne zavážiť pomoc zvonka. Keďže investori, či už je to nejaká firma alebo jednotlivec, chcú zarobiť, sú ochotní firme poskytnúť poradenstvo, ako sa ďalej rozvíjať, ako zefektívniť prevádzku či ako riadiť firemné financie. V prípade anonymných burzových investorov by sme niečo takéto hľadali len ťažko.

Ako to je z pohľadu investora

V prvom rade treba podotknúť, že private equity investovanie je formou aktívneho investovania. To znamená, že si sami vyhľadáte a vyberiete konkrétnu investíciu, do ktorej vložíte peniaze, namiesto toho, aby ste investovali do celého trhu.

Rozhodne to teda nie je pre každého. Ide o rizikovejší typ investície, ale zato s vyšším potenciálnym zhodnotením. Private equity investícia teda nie je vhodná pre menej skúseného alebo málo znalého investora.

Ako to funguje v praxi?

Povedzme, že sa ku vám dostane ponuka na investovanie do začínajúcej alebo stredne veľkej firmy, ktorá zháňa kapitál na svoj rozvoj. Určí cenu, za ktorú bude predávať svoje akcie a ponúkne ich potenciálnym investorom.

Vy si zvolíte sumu, ktorú sa rozhodnete investovať a získate akcie danej firmy.

Nasledujúcich pár rokov sledujete vývoj firmy. Počítajte však s tým, že budete mať k dispozícii podstatne menej informácií ako pri verejne obchodovaných firmách, ktoré majú povinnosť pravidelne zverejňovať minimálnu sadu štandardizovaných dát.

Ďalším podstatným detailom je chýbajúce priebežné oceňovanie. Neviete v každom momente zistiť, koľko by ste za váš podiel vo firme dostali, ako tomu býva pri obchodovaných firmách na burzách.

Azda najzásadnejším parametrom takejto investície je vyplývajúca veľmi nízka likvidita. Kým akcie prijaté na obchodovanie na burze môžete speňažiť kedykoľvek počas obchodných hodín burzy, pri private equity investíciách nie je veľa možností, ako ukončiť investíciu a často ich neviete ani ovplyvniť.

Jednou z možností je nájsť si kupujúceho vášho podielu individuálne. Aj tu však môžete naraziť na obmedzenia prevodu podielu ako napr. potrebný súhlas väčšinových akcionárov, ich predkupné práva alebo prednostné práva predaja. Celý proces je podstatne administratívne náročnejší ako pri jednoduchom predaji obchodovaných akcií na burze prostredníctvom brokera.

Inou alternatívou ukončenia investície býva spravidla vstup nového strategického investora formou kúpy časti podniku alebo prevzatia celej firmy. V tomto prípade ako drobní investor spravidla nemáte slovo pri stanovení výslednej ceny vašich akcií.

Firma sa však môže rozhodnúť umiestniť akcie aj na burze, čím dôjde k ich počiatočnej verejnej ponuke. Pre existujúcich investorov ide o príležitosť speňažiť investíciu. V tomto prípade si samozrejme akcie môžete ďalej ponechať a podieľať sa na ďalšom vývoji firmy.

Aké sú teda riziká?

Ako som spomenul vyššie, ide o rizikovejší typ investície.

Hneď prvým dôvodom, prečo je takáto investícia rizikovejšia, je, že investujete do výrazne nižšieho počtu titulov ako v prípade napr. ETF fondu. Alebo slovami porekadiel dávate všetky vajíčka do jedného košíka a keď vám košík spadne, prídete o všetky.

Ďalším, veľmi podstatným a nadväzujúcim rizikom je možnosť straty. Pozor, nie kolísavosti a trhových výkyvov, ale trvalej straty. Private equity investície smerujú do menších a mladších firiem, ktorých úspech a získanie trhového podielu nie sú garantované.

Pokaziť sa môže čokoľvek, ide o podnikanie. Stále väčšina týchto investícií končí v strate, úplnou likvidáciou firmy alebo prevzatím za zlomok pôvodne vloženého kapitálu súkromnými investormi.

V Európskej únií takmer pätina podnikov neprežije svoj prvý rok od založenia a do piatich rokov od vzniku zanikne viac ako polovica firiem.

Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/cache/htmlpub/key_figures_on_european_business_2021/business_dynamics.html

To sú európske čísla k roku 2018. Veľmi podobný scenár nastáva aj v Amerike. Dáta nižšie sú z roku 2022.

Vyše 20 % podnikov zanikne do roka od založenia, vyše 40 % ich zanikne do 3 rokov, do 5 rokov ich zanikne takmer polovica a do 20 rokov od vzniku ich zanikne vyše 80 %.

Zdroj: https://clarifycapital.com/blog/what-percentage-of-businesses-fail 

Aj samotná nízka likvidita predstavuje riziko. S veľkou pravdepodobnosťou nebudete schopní predať svoju investíciu, keď budete potrebovať, či už kvôli životným okolnostiam alebo z dôvodu inej investičnej príležitosti.

Likvidita dokáže ovplyvniť aj samotný výnos. Napr. môže sa stať, že firme sa nebude dariť a tento fakt bude verejne známy. Vy ako investor však nemáte ako a komu predať akcie. Ostáva vám len sledovať, ako sa hodnota vašej investície v čase vytráca.

V prípade verejne obchodovaných firiem viete v takejto situácii akceptovať čiastočnú stratu a investíciu kedykoľvek opustiť.

Riziko je veru veľké, čo za to?

Vo svete investovania platí základné pravidlo: Ak má niečo väčšie riziko neúspechu, potom odmena v prípade úspechu musí byť väčšia.

Výnosy úspešných súkromných investícií bývajú obrovské, spravidla ide o násobky vkladu. Preto jedna úspešná investícia kompenzuje straty viacerých zlyhaných investícií. To sú základné pravidlá private equity investovania.

Na lepšiu ilustráciu si stačí uvedomiť, že každá veľká firma, či už je to Apple, Microsoft, Mercedes Benz či Coca-Cola, bola tiež kedysi malou firmou, ktorá na trh prišla s nejakými inováciami alebo novinkami.

Pre ilustráciu prikladám graf vývoja trhovej ceny Applu od prvého uvedenia na trh v roku 1980.

Zdroj: https://www.nytimes.com/2022/01/03/technology/apple-3-trillion-market-value.html

Firma Apple bola založená v roku 1976 v garáži domu rodičov Steva Jobsa. Na získanie prvého kapitálu Steve Jobs predal svoj Volkswagen Transporter a Steve Wozniak svoju kalkulačku HP, dohromady získali 1300 dolárov (v dnešnej hodnote okolo 7200 dolárov).

Ďalší kapitál a poradenstvo vo výške 250 000 dolárov poskytol multimilionár Mike Markkula, ktorý získal tretinový podiel vo firme. Od tej doby sa firma rozbehla na plné obrátky.

Prvotná verejná ponuka akcií firmy bola vyhlásená v decembri 1980. Predalo sa celkom 4,6 milióna akcií pri cene 22 amerických dolárov za akciu. Na konci dňa bola cena akcie 29 dolárov a trhová hodnota firmy okolo 1,8 miliardy dolárov. V súčasnosti má spoločnosť Apple hodnotu 2,94 bilióna amerických dolárov, čo je od roku 1980 nárast o 163 233 %.

S týmto sa spája aj príbeh jedného zo zakladateľov firmy, Ronalda Waynea. Firmu opustil už 12 dní po založení a svoj 10 % podiel vo firme predal naspať Stevovi Jobsovi a Stevovi Wozniakovi za 800 dolárov. Dnes by mal 10 % podiel hodnotu 294 miliárd amerických dolárov. 

Podotýkam, že tento príklad iba slúži na ilustráciu. Príbehy ako Apple sa neopakujú každý deň, preto ho prosím berte s rezervou. Pozrieme sa zároveň aj na trochu reálne čísla.

Pokiaľ sa rozprávame o fondoch, ktoré takéto investície sprostredkúvajú, tak na horizonte medzi rokmi 1998 až 2023 priemerne zarobili 13,1 % ročne. Pre porovnanie, ako priemerný trhový ročný výnos sa udáva 8 %. V prípade investovania 100 eur mesačne po dobu 30 rokov je rozdiel vo výsledku medzi private equity fondom a trhom vyše 240 tisíc eur.

Private equity ponúka alternatívu, ktorú na burze nenájdete

Historicky platilo, že najväčšie priemerné výnosy na burzách generovali malé a stredné podniky. V uplynulých dvoch dekádach toto pravidlo už však neplatí. Jedným z dôvodov je, že úspešné začínajúce firmy vstupujú na burzy vo fáze podnikania, kedy ich už označujeme za veľké firmy, ako som spomínal v úvode.

Práve private equity stále ponúka investície do týchto zaujímavých firiem v počiatočných fázach – v kľúčovom úvodnom škálovaní, kedy rast ich hodnoty býva najväčší. Preto pokiaľ sa chce investor chce podieľať na hľadaní a boome nových inovatívnych a disruptívnych firiem, musí dnes zájsť do sveta private equity.

Z tohto dôvodu aj viacerí poprední správcovia majetku a poradenské firmy prepisujú poučky. Štandardné portfólio dlhodobo využívané bonitným ľuďmi najmä v anglosaských krajinách 60/40 (60 % likvidné akcie a 40 % dlhopisy) stráca popularitu.

Odborníci stále častejšie volajú po rozšírení portfólia o alternatívne investície, medzi ktoré môžeme zaradiť práve private equity, ale aj súkromné dlhy (private credit), nehnuteľnosti, komodity alebo kryptomeny. Mnohí tak hovoria o portfóliu 40/30/30 (40 % akcie, 30 % dlhopisy a 30 % alternatívy) ako o novom 60/40.

Podpora domácej ekonomiky a podnikania

Investovanie do private equity má ešte jednu podstatnú výhodu, najmä ak ste patriot.

Svojou investíciou viete podporiť konkrétnu firmu podľa vašich preferencií. Vaše investovanie tak môže mať širší rozmer, nielen finančný v podobe výnosov a dlhodobého budovania majetku. Viete tak podporiť lokálne podniky a prispieť k rozvoju domácej ekonomiky, ktorá bude vždy kľúčová pre váš život.

Private equity je však aj spôsob ako podporiť podnikanie ako koncept. Zamysleli ste sa niekedy, prečo je Amerika ekonomicky tak ďaleko pred Európou?

Čiastočnú rolu v tom zohrávajú aj dane, legislatíva či byrokracia, no o dosť dôležitejšiu rolu hrá prístup ku kapitálu. Američania sú totiž ochotní riskovať ďaleko viac ako Európania, a tak je za Atlantikom ľahšie získať investora do vášho projektu.

Svojou troškou takto viete prispieť k tomu, aby sa podnikateľské začiatky financovali jednoduchšie a zlepšiť tak svet.

Tak aký je záver?

Private equity investovanie rozhodne nie je pre každého. Je potrebné byť pripravený na podstatne väčšie riziká a aj na úplnú stratu investovaného kapitálu. Preto pokiaľ si ju nemôžete dovoliť a nemáte ochotu riskovať, takéto investovanie nie je pre vás vhodné.

Väčšina investovaného majetku každého investora by mala byť v diverzifikovanom portfóliu zloženom z nízko-nákladových ETF fondov. 

Keď ho už máte, tak private equity predstavuje doplnok k portfóliu. Inými slovami, keď už máte dobre nastavený základ portfólia, tak si môžete skôr dovoliť vymeniť prijateľné rozložené riziko za potenciál vyššieho zhodnotenia.

Nezabúdajte tiež na fakt, že pokiaľ sa rozhodnete pre private equity investície, musíte si spraviť domácu úlohu. Na Slovensku neexistuje veľa overených a kvalitných investícií tohto druhu. K renomovaným zahraničným správcom sa bez veľkých, rádovo 6-ciferných investícií nedostanete.

Buďte preto obzvlášť obozretný. V priate equity platí pravidlo: „Trikrát meraj a raz rež.“