Pravdepodobne ste si všimli, že pri rutinných nákupoch musíte platiť čoraz viac peňazí. Doby vysokej inflácie nie sú pre naše peňaženky príjemné, keďže klesá množstvo tovarov a služieb, ktoré si vieme kúpiť za peniaze na svojich účtoch (peniaze teda strácajú kúpnu silu).

Rovnako ako pri poklesoch akciových trhov či hospodárskych recesiách však platí, že obdobia vysokej inflácie sme už zažili, sú prirodzenou súčasťou ekonomického cyklu a dá sa proti nim brániť.

Naša nová séria sa teda pokúsi predstaviť komplexnú príručku, ako k súčasnej ekonomickej situácii pristupovať z pohľadu bežného človeka spravujúceho svoje osobné financie. Dozviete sa odpovede na otázky typu:

• Čo je inflácia a prečo je v súčasnosti taká vysoká?
• Ako dlho sa zdrží?
• Na aké skupiny ľudí bude mať najväčší dopad?
• Ako ovplyvní náš príjem (či už v pracovnom veku alebo na dôchodku)?
• Ako ovplyvní naše úspory a dlhy?
• Ako nastaviť svoju dlhodobú finančnú stratégiu, aby sme boli chránení?

 

Čo je to tá inflácia?

Inflácia znamená všeobecné zdražovanie tovarov a služieb v ekonomike. V médiách sa s ňou stretávame v percentuálnom vyjadrení zvaným miera inflácie. Túto veličinu sledujú štatisti pozorovaním zmien cenových indexov. Najznámejším (a pre nás najdôležitejším) je index spotrebiteľských cien.

Zjednodušene je to nákupný košík tovarov a služieb, ktoré si každomesačne kúpi typická domácnosť. Najväčšie položky v ňom pritom majú najvyššiu váhu (ak typická domácnosť minie 30% svojho príjmu na nájom, tak bude predstavovať 30% koša).

V grafe nižšie môžete vidieť aktuálne rozloženie tovarov v slovenskom spotrebiteľskom koši. Cenové indexy môžeme zostaviť aj pre iné skupiny, ak napríklad chceme sledovať nákupy typických výrobcov. Tie sú však dôležité skôr pre ekonómov ako pre bežných ľudí.

Zdroj: Štatistický úrad SR

Každý mesiac Štatistický úrad zozbiera údaje o cenách týchto tovarov a vypočíta celkovú cenu nášho nákupného košíka. Pokiaľ náklady na jeho kúpu oproti rovnakému mesiacu v predchádzajúcom roku stúpnu, hovoríme o inflácií. A práve to sa teraz deje v celom západnom svete.

V apríli 2022 stúpli ceny na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcim aprílom o 11,8%. Ceny však rastú aj v iných krajinách. Najnovšie dáta z USA hovoria o 8,3-percentnej inflácií, Eurozóna zaznamenala v apríli vyššie ceny medziročne o 7,4%.

 

Zdroj: Štatistický úrad SR

Inflácia je vážený priemer ceny jednotlivých tovarov a služieb, ktoré stúpajú rôznym tempom. Na grafe vyššie môžete vidieť, aké položky za posledný rok zdraželi najviac, a ktorých sektorov sa zas inflácia natoľko netýkala.

Smutným faktom je, že najrýchlejšie zdražujú základné tovary ako nájom, energie, potraviny či pohonné hmoty. Naopak, sektora služieb (s výnimkou reštaurácii a hotelov) sa inflácia týka už menej.

Nepresnosťou tejto metódy merania je ignorovanie možnosti tzv. okamžitej substitúcie, teda prispôsobenia nákupov cenovým zmenám. Ak napríklad reštaurácie dražejú rýchlejšie ako bežné potraviny, dá sa namiesto posedenia na terase viac stravovať doma.

Oproti pôvodnému nákupnému košu sa tak rozloženie rozpočtu mierne zmení. Inflácia teda zvykne preceňovať reálny nárast životných nákladov.

Čo spôsobuje infláciu? 

Rýchle zdražovanie všeobecne vzniká z dvoch dôvodov. Prvým je nárast dopytu po tovaroch a službách. Kedykoľvek nákupný apetít ľudí prevyšuje schopnosť firiem vyrábať rovnakým tempom, tak výrobcovia začnú za svoju produkciu účtovať vyššie ceny.

Predstavte si to na príklade: keby sa do autobazáru nahrnulo 200 ľudí, pričom je v ponuke iba 100 áut, tak môžu predávajúci bez problémov zvýšiť ceny, keďže budú stále schopní všetko predať. Tento typ sa nazýva dopytová inflácia.

Druhým typom je inflácia tlačená ponukou. Ten nastáva vtedy, keď väčšine firiem náhle zdražejú vstupy, ktoré potrebujú pre svoju produkciu. Známym príkladom je nárast cien ropy, ktorý vytlačí nahor ceny pohonných hmôt a energií.

Keďže energie využíva každá firma (od prepravy tovarov až po vykurovanie kancelárie), väčšine producentov stúpnu náklady. Aby sa nedostali do straty, zvýšené náklady prenesú na spotrebiteľov v podobe vyšších cien tovarov a služieb.

Prečo začalo všetko dražieť?

Súčasná vlna inflácie je mixom obidvoch typov. Jej jednou stranou je rozpadnutá ponuka. Pandémia uvrhla kľúčové prístavy do karantény a firmy v dodávateľských reťazcoch do bankrotu, čím spôsobila nedostatky dovážaných tovarov.

Primiešajte do toho problémy s nedostatkom čipov (používané na výrobu notebookov či áut), ktoré sa nestíhali vyrábať už pred pandémiou a karanténne opatrenia to ešte zhoršili. Napadnutie Ukrajiny bol už len pomyselný posledný klinec do rakvy, keďže vojna poslala nahor ceny energií a komodít, čím opäť zvýšila náklady.

Okrem nižšej schopnosti dodávať na trh tovary stúpla aj ochota ľudí míňať peniaze. Niekoľko rokov mali dostupné pôžičky s takmer nulovými úrokmi. Počas pandémie sa navyše nahromadili úspory domácností, keďže služby ako reštaurácie či kiná boli zavreté a nebolo kde míňať. Po uvoľnení obmedzení sa tak spustila nákupná horúčka.

Počas posledných rokov stúpal akciový trh aj ceny nehnuteľností, vďaka čomu sa veľa domácností cíti bohatšie. To tiež v nemalej miere prispelo k ich apetítu rozhadzovať na tovary a služby.

Z týchto dôvodov je zrejmé, že inflácia nie je len slovenský problém, ale sužuje všetky západné krajiny. Namiesto čakania na spásu zo strany politikov, ktorí mimo podporných dávok veľa nezmôžu, je teda lepšie zobrať situáciu do vlastných rúk.

Ako dlho sa zdrží?

Úprimná odpoveď je, že nikto netuší. Záleží na vývoji vojny, sankcií, tempe rastu úrokov či miezd. Skrátka vecí, ktoré sa nedajú presne predpovedať. Väčšina analytikov si momentálne myslí, že inflácia bude ešte chvíľu rásť a potom v rokoch 2023 a 2024 spomalí.

Dôvodov pre takéto predpovede je niekoľko. Úroky dovtedy porastú, čím zdražejú pôžičky a prirodzene klesne dopyt. Úspory nahromadené počas lockdownov sa postupne minú a nákupné nadšenie ochladne. Európske krajiny sa pokúsia nájsť spoľahlivejších dodávateľov energií ako Rusko, čím by klesla ich cena.

Najdôležitejšia lekcia však je, že na tom vôbec nezáleží. Cieľom tejto série blogov je ukázať, že pri rozumnej dlhodobej správe osobných financií nie sú krátkodobé inflačné šoky problémom. Neoplatí sa preto kvôli nim špekulovať alebo prepadať zbytočnému strachu.

Kam uložiť majetok v časoch vysokej inflácie?

V našej komunikácii dlhodobo zdôrazňujeme, že pri ekonomických krízach a poklesoch trhov netreba prepadať panike a najlepšie je pokračovať v pravidelných nákupoch akcií, prípadne dokúpiť ešte viac. S vysokou infláciou je to podobné ako s poklesmi trhov. Ide o dočasný stav a najlepšia reakcia je vôbec nereagovať na jej krátkodobé výkyvy.

Historické dáta ukazujú, že akciové trhy dlhodobo rastú rýchlejšie ako cenová hladina. Celoživotné investovanie nás pred ňou hravo ochráni. Na krátkodobé vlny zdražovania je dobré mať vybudované úspory a finančnú rezervu.

Upozornenie: Všetky údaje viažuce sa k historickému vývoju portfólií Finax sú modelované a boli vytvorené na základe spätného modelovania dát. Spôsob modelovania historickej výkonnosti sme popísali v článku Ako modelujeme historický vývoj portfólií. Minulé výsledky nie sú zárukou budúcich výnosov a výsledkom vašej investície môže byť aj strata. Informujte sa, aké riziká podstupujete pri investovaní.

Áno, akciové trhy či cena dlhopisových portfólií môžu dočasne poklesnúť. Ak však budete investovať 20 či 30 rokov, toto náročné obdobie si na grafe výsledných výnosov ledva všimnete a takmer naisto dobre zarobíte.

Pokiaľ ste na začiatku svojej investičnej cesty, ako mnoho našich mladších klientov, tak pri nastavovaní životnej finančnej stratégie pracujte s dlhodobými údajmi. Ak si vytvoríte averziu voči akciám či dlhopisom len preto, že ich jeden rok inflácia poráža, tak sa v priebehu nasledujúcich desaťročí môžete pripraviť o veľký balík peňazí.

Na grafe vyššie môžete vidieť vývoj hodnoty investície do niekoľkých tried aktív od roku 1987 do konca apríla 2022 (dve z nich predstavujú modelované výsledky portfólií, ktoré ponúkame vo Finaxe). Môžete vidieť, že zlato a striebro zažívajú v určitých obdobiach prudké nárasty. Zväčša ide práve o obdobia vysokej inflácie alebo trhových poklesov.

Investori do nich totiž v neistých časoch radi utekajú, keďže sú viazané na reálnu zásobu drahého kovu, čiže by teoreticky nemali náhle padnúť, nazývajú sa preto aj reálne aktíva. Investori vstupujúci na trhy počas vysokej inflácie môžu nadobudnúť mylnú predstavu, že sa oplatí tieto aktíva preferovať.

Z grafu je však zrejmé, že akcie a dlhopisy zarábajú vo všetkých ostatných obdobiach rýchlejšie, zatiaľ čo komodity dlhodobo stagnujú. Ak sa im aj podarí krátkodobo vyskočiť, onedlho padnú naspäť, čím vymažú predchádzajúci efekt ochrany pred infláciou. Na predpovedanie tohto vrcholu by ste museli mať vešteckú guľu. Je to nemožné.

Snažiť sa predať presne v bode, kedy komodity dosiahli vrchol, by pripomínalo skôr gambling. Pre spoľahlivé budovanie poriadneho majetku sa teda oplatí mať vloženú väčšinu portfólia v produktívnych aktívach ako akcie a dlhopisy. Nenechajte sa oklamať obdobiami, kedy sa im nebude dariť. Stačí vydržať a prípadne aj ďalej nakupovať za výpredajové ceny.

Koho inflácia ohrozí a komu pomôže?

Hoci to môže na prvé počutie znieť zvláštne, inflácia nemá citeľný dopad na všetky skupiny obyvateľov. Sú aj ľudia, ktorí z nej budú profitovať. Analýzu rozdelíme do troch vekových skupín: mladých, ľudí v strednom veku a dôchodcov (resp. poberateľov renty).

Na mladých ľudí bude mať inflácia dopad najmä v čase, kedy ešte len plánujú kúpiť svoju prvú nehnuteľnosť. Ceny nehnuteľností aj cena peňazí (úrokové sadzby) sú totiž takmer dvojnásobné ako pred niekoľkými rokmi. Ak však už majú po kúpe nehnuteľnosti, tak im inflácia pomôže.

Dokázali totiž získať pôžičky s výhodnými úrokmi, ktoré sú na najbližšie obdobie (3, 5 či 10 a viac rokov) fixované. Keďže inflácia znižuje kúpnu silu peňazí, tak banke vracajú menej hodnotné peniaze než si požičali.

Na nehnuteľnosť tak dostanú štedrú zľavu, keďže sa za celú dobu splácania vzdajú nižšej kúpnej sily v porovnaní so situáciou, keby inflácia neprišla.

Vysokých cien sa tiež veľmi nemusia obávať. Ponuky na pracovné pozície väčšinou odrážajú infláciu vyššou mzdou. V spojení s kariérnym postupom a rastom produktivity by ich mzda mala v najbližších rokoch narásť viac ako všeobecná cenová hladina.

Čo sa týka ľudí v strednom veku, tak inflácia bohužiaľ najviac zasiahne nízkopríjmové domácnosti. Základné tovary, ktoré zdraželi najviac, totiž zaberajú väčšiu časť ich rozpočtu v porovnaní s domácnosťami s vysokým príjmom. Tie míňajú viac na služby, ktoré inflácia zasiahla menej a dajú sa oželieť.

To však neznamená, že sa proti inflácií nedokážu brániť. V ďalších dieloch série podrobne rozoberieme dopad na príjmy, dlh a úspory, pričom vysvetlíme niekoľko mechanizmov, akými sa aj nízkopríjmové domácnosti môžu brániť.

Poberateľom štátneho dôchodku inflácia ublíži, pokiaľ ich tohtoročné výdavky vzrastú nad úroveň penzie. Dávky vyplácané z prvého piliera sa totiž upravujú o infláciu, ale s výrazným oneskorením. Každý január dôchodky stúpnu o percento dôchodcovskej inflácie z prvého polroka predchádzajúceho roka.

Keďže súčasná inflácia začala až v druhom polroku 2021, dôchodky v januári stúpli iba o 1,3%. V ďalšom roku by sa však situácia mala otočiť a rast dôchodkov by mal prekonať tempo inflácie.

Vláda správne zvažuje reagovať na vysokú infláciu mimoriadnym skorším zvýšením dôchodkov v tomto roku, aby pomohla zraniteľným poberateľom dôchodkov kompenzovať výrazne vyššie ceny.

Dôchodcovská inflácia je navyše meraná pomocou iného spotrebného koša, ktorý je typickejší pre dôchodcov. Ak teda zdražejú tovary, ktoré v ňom majú nízku váhu (napr. pohonné hmoty), tak to nárast dôchodku nemusí odrážať.

Krátky teaser na záver

Veríme, že vám tento prehľad pomohol zorientovať sa v súčasnej situácií, jej dôvodoch a dopadoch. V blízkom čase môžete očakávať dva ďalšie blogy, ktoré sa zamerajú na dopad inflácie v troch sférach osobných financií: príjem, dlh a úspory.

Každý bude obsahovať podrobné rady, ako sa chrániť, pokiaľ patríte do skupiny, ktorej sa inflácia negatívne týka.