Ako rozpoznať trhovú bublinu?

Pokiaľ ste objavili svet investícií a uvedomili ste si, že pasívny prístup, kedy pravidelne odkladáte určitú čiastku na svoj budúci cieľ do celého trhu, je pre vás ideálnym spôsobom investovania, vybrali ste si správnu cestu.

Pravdepodobne ste si vypracovali alebo naštudovali projekciu vašich budúcich investícií, výnosov a celkovej čiastky, ktorú môžete po uplynutí určitej doby vďaka investícii očakávať.

Finančné trhy obsahujú veľké množstvo rôznych produktívnych tried aktív pozostávajúcich z tisícov rôznych investičných nástrojov. Dlhodobo nám môžu poskytovať dobrú návratnosť a neustále nám dávať možnosť bohatnúť, čím nás priblížia k našim finančným cieľom.

Je však pomerne časté, že sa ľudia odchýlia od svojich finančných plánov smerom k novým atraktívnym príležitostiam, t.j. špekuláciám, ktoré v určitom období sľubujú extrémne vysokú a nadpriemernú návratnosť vložených prostriedkov.

V týchto prípadoch sa väčšinou riadime emóciami, mimoriadne optimistickými príbehmi ďalších investorov o nových triedach aktív, do ktorých každý investuje, spolu s vysvetlením, prečo táto investícia bude poskytovať vysoké výnosy aj počas ďalších rokov.

Pokiaľ toto nadpriemerné zhodnotneie zahrniete do svojich výpočtov, zistíte, že spomínanému „nudnému“ pasívnemu investovaniu, ktoré je pomerne bezpečné a osvedčené, bude trvať mnoho rokov, kým dosiahne váš vytýčený cieľ, zatiaľ čo s návratnosťou týchto nových investícií je jeho dosiahnutie naoko oveľa rýchlejšie.

Ako sme už spomínali, objavenie sa týchto príležitostí vôbec nie je neobvyklé, ba naopak, sú veľmi časté. Aj keď si investor vždy hovorí, že tentokrát je situácia iná a nová finančná mánia, do ktorej investuje, nemá nič spoločné s predchádzajúcimi prípadmi, nikdy tomu tak nakoniec nie je.

Dnes sa pozrieme na niektoré staršie, ale aj novšie prípady trhových bublín a špekulatívnych investícií, aby sme zistili ich spoločné črty. Budeme ich tak vedieť rozpoznať aj v budúcnosti. Hoci netušíme, aké lákavé špekulatívne príležitosti na nás čakajú, s istotou vieme povedať, že sa určite objavia.

Tulipánová horúčka

Jeden z pre mňa najzaujímavejších príbehov pochádza z Holandska. V polovici 17. storočia život v tejto krajine v dôsledku rastúcej ekonomiky prekypoval blahobytom a stále viac a viac ľudí malo dostatok kapitálu, t.j. peňazí na investovanie.

V spoločnosti vznikla nová trieda ľudí, ktorí sa prvýkrát v živote pokúsili investovať. Zároveň v tej dobe boli tulipány v Holandsku vzácnosťou a symbolom postavenia v záhradách aristokracie, ktoré priťahovali aj pozornosť obyčajných ľudí.

Postupom času dopyt po cibuľkách tulipánov rástol a ponuka s ním nedokázala držať krok, keďže vypestovanie cibuľky trvá 5 až 12 rokov. Kvôli narušeniu vzťahu medzi ponukou a dopytom trh jednoducho reagoval zvyšujúcimi sa cenami.

Keďže sa cibuľky tulipánov skoro ukázali ako skvelá investícia, priťahovali viac a viac investorov. Do tulipánovej mánie sa zapojilo množstvo rôznych ľudí, od malých začínajúcich investorov až po majiteľov lodí a skúsených obchodníkov.

V roku 1634 bola mánia v plnom prúde. Nadšené a optimistické predpovede mierili tak ďaleko, že tradičné priemyselné odvetvia boli úplne ignorované a stále viac ľudí sa zapájalo do trhu s cibuľkami vďaka výrazne vyšším zárobkom z obchodovania ako z tradičnej práce.

Niektoré výpočty hovoria, že najexkluzívnejšie cibuľky extrémne vzácneho vzhľadu by dosiahli v dnešnej hodnote ceny až 750 tisíc dolárov.

Kvôli silnému rastu cien si stále väčšie množstvo ľudí bralo pôžičky na nákup cibuliek dúfajúc, že budú schopní splatiť úver z výnosov. V roku 1637 sa však stalo niečo nemysliteľné – ceny cibuliek začali klesať.

Každá mánia raz skončí. Bublina praská, keď posledný predávajúci nedokáže nájsť ďalšieho kupcu, ktorý by bol ochotný za cibuľku zaplatiť viac, ako zaplatil on.

Cena cibuliek dosiahla úrovne spred investičnej mánie už v roku 1638, teda len rok po dosiahnutí vrcholu a všetky zisky boli stratené. Investorom zostali kvetiny, nenaplnené sny a pôžičky.

South Sea Company 

Ďalší zaujímavý príbeh vznikol na počiatku 18. storočia vo Veľkej Británii. Išlo o prepravnú spoločnosť, ktorej britská vláda udelila niekoľko privilégií pre prepravu rôznych nákladov, čo v tej dobe zahŕňalo aj prepravu otrokov z Afriky do Južnej Ameriky.

Zaujímavé bolo, že túto trasu vlastnilo Portugalsko a Španielsko, s ktorými bola Británia vo vojne. Spoločnosti tak bol poskytnutý monopol, ktorý vlastne neexistoval, teda jej bol nanič.

To však nebránilo majiteľom a investorom v šírení extrémne optimistických výhľadov a scenárov o budúcnosti spoločnosti. Od roku 1719 do roku 1720 akcie South Sea Company vyskočili zo sto libier na viac ako tisíc. Rast akcií pritiahol investorov, ktorí do spoločnosti vkladali nielen svoje úspory, ale aj pôžičky.

Postupom času sa však ukázalo, že spoločnosť nedosiahla takmer žiadny rast tržieb, žiadny zisk a že všetko bolo založené na planej nádeji. Rovnakým tempom, ako vzrástla cena akcií na tisíc libier, sa v nasledujúcom roku vrátila na čiastku sto libier.

Obzvlášť zaujímavým detailom tejto bubliny je, že do nej údajne investoval svoje úspory aj jeden z najslávnejších fyzikov všetkých čias, Isaac Newton. Odhaduje sa, že v prepočte na dnešné peniaze na nej stratil asi 3 miolióny dolárov.

Moderné bubliny

Samozrejme ani v modernej dobe sa ľudstvo nevyhlo bublinám a emocionálnym mániám.

V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa nafúkla bublina 50 veľkých moderných spoločností s názvom Nifty Fifty. Na začiatku tohto tisícročia došlo k známemu prasknutiu internetovej bubliny, kedy technologický index Nasdaq stratil takmer 77 % a stovky technologických spoločností skrachovali. V roku 2008 sme boli svedkami prasknutia realitnej bubliny.

Dnes tu máme napr. tzv. meme-stocks, tlačené do výšin komunikáciou investorov na sociálnych sieťach a individuálnymi investormi obchodujúcimi na bezplatných platformách, alebo kryptomeny. Podľa mnohých sú budúcnosťou a nemajú nič spoločné s predchádzajúcimi bublinami.

Spomenuté príbehy znejú z našej súčasnej perspektívy úsmevne, ale vo svojej dobe to boli racionálne investície, ktoré nielen sľubovali bohatstvo, ale dlhú dobu aj dosahovali fantastické výsledky. Ich podstata a charakteristiky sa však minimálnym spôsobom odlišujú od dnešných potenciálnych bublín.

Aj keď mnoho ľudí nebude súhlasiť, za moderný príklad potenciálnej bubliny môžeme považovať kryptomeny. Nevytvárajú žiadnu hodnotu a nemajú vážnejší účel, no ich hodnota napriek tomu vyskočila na ohromujúce 2 bilióny dolárov.

Veľa ľudí do nich investuje úspory v nádeji, že niekto v budúcnosti zaplatí za virtuálne meny viac. Prienik investícií do kryptomien sledujeme naprieč celou spoločnosťou. Dnes každý z nás nájde vo svojom okolí známych, ktorí vehementne tieto investície propagujú a zarábajú na nich.

Celý rast vychádza z ich obmedzeného počtu a rastúceho dopytu. Tento rast bude pokračovať dovtedy, kým predávajúci bude schopný nájsť kupujúceho ochotného za kryptomenu zaplatiť viac peňazí, ako zaplatil on.

V praxi však všetko okolo digitálnych mien znie oveľa optimistickejšie. Špekulanti majú plejádu rôznych neodolateľných argumentov ako: kryptomeny sú budúcnosť, nahradia súčasné meny v platbách, predstavujú digitálne zlato alebo technológia blockchain je revolučná.

Budúcnosť ukáže, kto mal pravdu, ale osobne mi to všetko pripomína internetové spoločnosti z počiatku devädesiatych rokov.

Aj internet prežil svoju bublinu, no nie väčšina spoločností spojených s touto mániou a neprežili ani výnosy a majetok špekulantov, až na pár výnimiek, ktoré dokázali z kolotoča vystúpiť pred splasnutím.

Záver

Všetky tieto príklady majú spoločné to, že ide o neproduktívne investície, ktoré nevytvárajú novú hodnotu, ani zisk a sú založené na nádeji a vysokých budúcich očakávaniach.

Vzhľadom na to, že takéto investície nie sú dlhodobo udržateľné bez výroby a predaja tovarov a služieb, ktorými spoločnosti vytvárajú čistý zisk pre majiteľov, jediný spôsob, ako môžu investori v tomto prípade zarobiť peniaze, je prilákať ďalších ľudí, a tým vytvoriť umelý dopyt, ktorý vygeneruje rast cien.

Všetkým spomenutým príbehom sa vo svojich začiatkoch veľmi dobre darilo a pôsobili racionálne. Generovali extrémne vysoké výnosy, ktoré konvenčné prístupy k investovaniu nemohli trvalo dosahovať, čím prilákali veľké množstvo nových investorov.

Ale tieto výnosy, ako môžeme vidieť na mnohých príkladoch z minulosti, končia rovnako – spľasnutím bubliny – finančne, aj naratívne.

Pokiaľ chcete dosiahnuť vysoký výnos, musíte podstúpiť riziko. Takéto rozhodnutia znejú geniálne, keď špekulátívne aktíva spočiatku silno rastú, ale čeliť nevýhode veľkého rizika môže mať fatálne finančné dôsledky, ktoré je neskôr ťažké, až nemožné napraviť alebo dobehnúť.

Čas je najvzácnejšou vličinou v živote človeka i v investovaní. Jedine čas a trpezlivosť dokážu zásadne poraziť riziko a vďaka zloženému úročeniu vygenerovať atraktívne zhodnotenie. Nemrhajte preto vašim časom v živote, ani pri budovaní majetku.

Nikto dopredu nevie určiť, aká bude budúca cena konkrétneho aktíva, ale bez ohľadu na to, do čoho investujeme, nesmieme nikdy zabúdať na jedno zo základných pravidiel, ktorým je diverzifikácia. Jedine ňou ochránime majetok pred potenciálnymi fatálnymi finančnými rozhodnutiami.

Bolo by ideálne poučiť sa z chýb iných ľudí. Najlepšie fungujúcim ponaučením je však vlastná skúsenosť. Preto pokiaľ sme už emočne zapojení do špekulácií, mali by sme myslieť aspoň na to, že ich treba robiť s malou časťou portfólia, nech sa naše finančné ciele nestanú trvalo nedosiahnuteľné.

Želám vám všetkým správne investičné rozhodnutia a čo najviac úspešných investícií.