Náročnosť
Predtým, než si podrobnejšie rozoberieme metodiku výpočtu dôchodkových prognóz, pozrime sa na niekoľko skutočných prognóz, ktoré máme k dispozícii.
V tomto blogu sa dozviete:
1. Brigádnik s budúcim dôchodkom 2400 eur
2. Absolventka s prognózou takmer 6000 eur mesačne
3. Sľuby o vysokých penziách verzus realita verejných financií
4. Metodika, ktorá nafukuje budúce sumy
5. Vekový bonus robí z mladých budúcich boháčov
6. Prognóza nestojí len na vašej kariére, ale aj na raste celej ekonomiky
7. Vysoký dôchodok ešte neznamená vysokú životnú úroveň
8. Slovenský dôchodkový sľub stojí na dlhu
9. Švajčiarsky dôchodok sa nesľubuje, ale buduje
10. Na vysoký dôchodok netreba zázrak, ale čas a disciplínu
Brigádnik s budúcim dôchodkom 2400 eur
Začnime čerstvým absolventom vysokej školy. Má 25 rokov, počas štúdia päť rokov brigádoval a zarábal v priemere okolo 600 eur mesačne. Preto má nízky priemerný osobný mzdový bod a k 31. decembru 2025 získal 4 roky a 45 dní dôchodkového poistenia.
Napriek tomu mu dôchodková prognóza ukazuje predpokladaný starobný dôchodok na úrovni 2403 eur v dnešných cenách (1900 eur zo Sociálnej poisťovne a ďalších 503 eur z 2. piliera). V roku 2069, teda v predpokladanom čase získania nároku na starobný dôchodok, by táto penzia podľa prognózy mala predstavovať približne 48 % jeho hrubých príjmov.
Na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi slušný výsledok. Mladý človek s krátkou pracovnou históriou, relatívne nízkym doterajším zárobkom a len niekoľkými rokmi poistenia vidí v prognóze dôchodok, ktorý sa dnešným penzistom môže zdať ako sci-fi.
Absolventka s prognózou takmer 6000 eur mesačne
Ešte zaujímavejšie čítanie prináša prognóza mladej ženy krátko po vysokej škole. Ku koncu roka 2025 mala odpracované necelé štyri roky, no Sociálna poisťovňa jej napriek tomu ukazuje predpokladaný dôchodok 5 789 eur mesačne v dnešných cenách. Viac ako štvrtinu tejto sumy pritom nemá tvoriť štátny dôchodok, ale 2. pilier dôchodkového sporenia.
To znie výborne, čo poviete? Na dôchodku ju čakajú exotické dovolenky, pohodlné bývanie aj súkromná zdravotná starostlivosť. Netreba nič odkladať bokom, netreba investovať, dôchodok bude zjavne kráľovský.
Lenže práve takto pekné čísla si zaslúžia druhý pohľad. Dôchodková prognóza pri mladých poistencoch nestojí najmä na tom, čo už reálne odpracovali. Kľúčový je predpoklad, že ich čaká úspešná kariéra bez výpadkov príjmu, ekonomika bude dostatočne silná na financovanie rastúcich dôchodkov aj pribúdajúceho počtu dôchodcov a systém ich o štyridsať rokov podrží podobne, ako dnes drží ich rodičov či starých rodičov.
Sľuby o vysokých dôchodkoch verzus realita verejných financií
Ak aj vám prišla podobná prognóza a aspoň trochu sledujete stav slovenského dôchodkového systému a debaty o verejných financiách, zrejme ste spozorneli. Takéto čísla sa oplatí brať s veľkou rezervou.
Švajčiarske dôchodky nám politici sľubovali už veľakrát. Realita je priemerný starobný dôchodok okolo 700 eur mesačne a aj tú si v skutočnosti nemôžeme dovoliť. Dôchodcov pribúda, detí sa rodí čoraz menej a štát už dnes penzie masívne dotuje. Približne tri z trinástich vyplácaných dôchodkov nevie Sociálna poisťovňa pokryť z odvodov, ale iba z iných častí verejných financií.
Metodika, ktorá nafukuje budúce sumy
Prečo teda mladým ľuďom vychádzajú v prognózach také vysoké čísla? Odpoveď je v metodike výpočtu dôchodkovej prognózy. Sociálna poisťovňa vychádza z pravidiel vo vyhláške Ministerstva práce č. 392/2024 Z. z., ktorá určuje vzor, obsah aj parametre prognózy.
Vekový bonus robí z mladých budúcich boháčov
V prvom rade stojí za to zopakovať, že dôchodková prognóza nepočíta len s tým, čo ste doteraz odpracovali. Pri mladých ľuďoch vo veľkej miere predpokladá, ako sa im budú vyvíjať príjmy v ďalších desaťročiach. Na to používa takzvaný vekový bonus.
Čím ste mladší, tým vyšší vekový bonus model používa pri odhade rastu vášho budúceho príjmu. Pri 20-ročnom poistencovi počíta s tým, že jeho mzda do ďalšieho roka porastie o 27,8 percentuálneho bodu rýchlejšie ako priemerná mzda v ekonomike. Pri 24-ročnom poistencovi je tento dodatočný rast 10,1 percentuálneho bodu a pri 29-ročnom 4,3 percentuálneho bodu. S vekom sa bonus postupne znižuje a od 42 rokov sa dostáva na nulu, prípadne mierne do záporných hodnôt, hoci len v desatinách percentuálneho bodu.
Zdroj: Príloha č. 3 k vyhláške č. 392/2024 Z. z.
Takýto výpočet má čiastočne svoju logiku. Mladý človek zvyčajne nezačína kariéru na vrchole príjmov. Problém je, že model nerozlišuje, či pracujete v odvetví s vysokým mzdovým rastom, alebo v profesii, regióne či firme, kde mzdy rastú pomalšie a priestor na výrazný kariérny skok je obmedzený.
Prognóza nestojí len na vašej kariére, ale aj na raste celej ekonomiky
Vekovým bonusom sa však výpočet budúcej penzie nekončí. Model pri odhade budúcich príjmov pracuje aj s očakávaným rastom produktivity práce a infláciou.
Vo vyhláške sa v základnom scenári počíta s infláciou 2 % ročne. Odvážnejší je však predpoklad nepretržitého rastu reálnych miezd. Vyhláška napríklad počíta s rastom produktivity práce o 2,3 % v roku 2026, o 2,5 % ročne v rokoch 2027 až 2031 a až po roku 2070 sa tento predpoklad postupne znižuje k úrovni 1,2 %. Inými slovami, model predpokladá, že vaše príjmy budú desaťročia rásť nielen vďaka inflácii, ale aj v reálnom vyjadrení.
Pri 20-ročnom poistencovi prognóza počíta s tým, že jeho príjem od ďalšieho roka narastie až o 33,4 %. Pri 24-ročnom je očakávaný medziročný rast príjmov 15,1 %, pri 30-ročnom 8,4 % a pri 40-ročnom stále 4,8 %. Dokonca aj vo veku 43 rokov, keď je vekový bonus už mierne záporný, vychádza celkový medziročný rast príjmu približne na 4,1 %.
Lenže vysoké číslo v budúcnosti netreba automaticky čítať ako prísľub bohatstva. Je to hlavne výsledok jednoduchej matematiky: ak k dnešným príjmom pripočítate desiatky rokov rastu platu s vekom, infláciu a očakávaný rast reálnych miezd v ekonomike, sumy na konci horizontu budú prirodzene veľmi vysoké.
Vysoký dôchodok ešte neznamená vysokú životnú úroveň
Dôležitejšie ako samotná suma budúceho dôchodku je preto sledovať mieru náhrady - teda akú časť budúcej hrubej mzdy má dôchodok raz predstavovať. V našich dvoch príkladoch vychádza približne 48 % a 38 % hrubého príjmu. To už neznie ako švajčiarsky luxus, ale stále je to pomerne štedrý prísľub.
Vypočítajte si realistický dôchodok
VypočítaťSlovensko si už dnes len ťažko môže dovoliť dôchodky na úrovni približne 40 % hrubej mzdy. Priemerný starobný dôchodok ku koncu roka 2025 dosahoval 703,29 eura mesačne. Ani túto sumu však dôchodkový systém nefinancuje bez výraznej pomoci štátu. Sociálna poisťovňa potrebuje miliardové transfery zo štátneho rozpočtu a tlak na verejné financie zvyšuje aj trinásty dôchodok, ktorý v roku 2025 vyšiel na viac ako 900 miliónov eur.
Slovenský dôchodkový sľub stojí na dlhu
Problém ale nie je iba v tom, že Sociálna poisťovňa v prognózach počíta s rastom miezd. Problém je, že tieto pekné prognózy vznikajú v krajine, ktorej verejné financie už dnes smerujú veľmi nebezpečným smerom. Podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025 od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvorí dôchodkový systém až 36 % celkového problému dlhodobej neudržateľnosti verejných financií.
Hrubý verejný dlh Slovenska presiahol ku koncu roka 2025 úroveň 61 % HDP (celkovo takmer 84 miliárd eur). To je historické maximum, vyššie ako počas pandémie COVID-19. RRZ vyčíslila, že ak chceme verejné financie dostať na udržateľnú trajektóriu, rozpočet by sa musel okamžite a natrvalo zlepšiť o 5,5 % HDP, teda takmer o 8 miliárd eur.
Ak by štát nič nezmenil, dlh by prekročil v roku 2038 hranicu 100 % HDP a do roku 2075 by teoreticky smeroval až k 400 % HDP.
Zdroj: rrz.sk
V praxi by sa tam Slovensko nikdy nedostalo, pretože finančné trhy by nám prestali požičiavať peniaze oveľa skôr. Práve preto treba dôchodkové prognózy čítať s dávkou skepsy. Ukazujú dôchodky, ktoré vyzerajú ako zo Švajčiarska, no opierajú sa o systém, ktorý je už dnes na gréckej ceste.
Grécko ako varovný príklad: čo sa stane, keď sľuby narazia na realitu
Grécko je varovaním, ako sa končia dôchodkové sľuby odtrhnuté od reality. Pred dlhovou krízou dosahovala grécka hrubá miera náhrady približne 94 až 96 % príjmu, kým priemer vyspelých krajín OECD bol okolo 59 %. Dôchodky sa počítali len z najlepších piatich rokov z poslednej dekády, systém podporoval skoré odchody do penzie a vyplácal aj 13. a 14. dôchodok.
Potom prišiel stret s realitou. Po finančnej kríze vláda zrušila mimoriadne dôchodky, výpočet sa zmenil na celoživotnú kariéru a miera náhrady padla na približne 54 až 56 %. Typický dôchodok sa tak oproti predkrízovým sľubom znížil takmer o polovicu.
Švajčiarsky dôchodok sa nesľubuje, ale buduje
Ak raz chceme mať skutočne zabezpečený dôchodok, musíme sa začať správať trochu viac ako Švajčiari. Tí sa totiž nespoliehajú len na sľuby štátu, ale dlhodobo si odkladajú významnú časť príjmov prostredníctvom dlhodobého investovania.
Podľa OECD si švajčiarske domácnosti v posledných rokoch odkladajú približne pätinu disponibilného príjmu. Čistá miera úspor domácností sa v rokoch 2021 až 2025 držala zhruba na úrovni 19 až 20 %. Inými slovami, z každých 100 eur čistého príjmu si švajčiarske domácnosti odložili bokom takmer 20 eur.
To samozrejme neznamená, že celých 19 % čistého príjmu si Švajčiari odkladajú iba na dôchodok. Úspory slúžia aj na bývanie, finančnú rezervu, dovolenky a iné ciele. Dôležitá pointa je iná: bez dvojcifernej miery úspor a dlhodobého investovania sa švajčiarsky dôchodok buduje len ťažko.
Na vysoký dôchodok netreba zázrak, ale čas a disciplínu
Pozrime sa, čo dokáže aj pomerne jednoduchý návyk dlhodobého investovania na dôchodok, ak mu dáte dostatok času. Predstavme si človeka, ktorý si na dôchodok počas celého pracovného života odkladá a investuje „iba" 10 % čistej mzdy. Pri mladom človeku je najväčšou výhodou čas a efekt zloženého úročenia.
Predpoklady výpočtu vlastnej dôchodkovej renty
- Investičný horizont: na dôchodok investujete 10 % čistej mzdy počas 40 rokov.
- Rast mzdy: vaša reálna mzda počas pracovného života rastie pravidelne o 2 % ročne.
- Výnos portfólia: investície zarábajú 6 % ročne nad infláciu – konzervatívny odhad pre globálne akciové ETF portfólio.
- Čerpanie: na dôchodku čerpáte súkromnú rentu vo výške 4 % ročne z nainvestovaného majetku.
- Vyjadrenie: budúcu rentu počítame v dnešných cenách, rovnako ako dôchodková prognóza.
Výsledkom by bola vlastná dôchodková renta vo výške cca 28 % vašej poslednej hrubej mzdy. Ak by vaša posledná hrubá mzda pred dôchodkom bola napríklad 5 000 eur, vlastné investície s Finaxom by vám mohli priniesť rentu asi 1 400 eur mesačne. A to popri dôchodku zo Sociálnej poisťovne a 2. piliera.
Zabezpečte si pohodlnú budúcnosť a využite výhody Európskeho dôchodku
Tri zdroje dôchodkového príjmu: ako ich skombinovať
Dôchodok od štátu (1. pilier) a dobre nastavený 2. pilier dôchodkového sporenia môžu dnešným mladým sporiteľom realisticky doručiť spolu 25 až 40 % ich budúcej hrubej mzdy. Ak k tomu pridáte celoživotné investovanie s Finaxom (3. pilier alebo vlastné portfólio), postupne sa môžete prepracovať k dôchodkovému príjmu vo výške polovice až dvoch tretín poslednej hrubej mzdy.
Pri hornej hranici sa tak dôchodkový príjem môže blížiť čistému platu, ktorý budete poberať pred odchodom na penziu. V praxi to môže znamenať, že odchod do dôchodku nemusí automaticky znamenať prudký pád životnej úrovne. Nie však vďaka sľubom politikov, ale vďaka kombinácii štátneho dôchodku, 2. piliera a vlastného dlhodobého investovania cez Finax.
Časté otázky o dôchodkovej prognóze (FAQ)
1. Prečo je môj predpokladaný dôchodok taký vysoký?
Sociálna poisťovňa vo výpočte kombinuje vekový bonus, predpokladaný rast produktivity práce a infláciu. Čím ste mladší, tým viac rokov sa tieto predpoklady skladajú – výsledná suma preto môže pôsobiť nerealisticky vysoko.
2. Môžem sa spoľahnúť na dôchodok zo Sociálnej poisťovne?
Čiastočne áno, no riziko je reálne. Dôchodkový systém SR je dlhodobo neudržateľný bez reforiem: dlh rastie, počet dôchodcov stúpa a transfery zo štátneho rozpočtu sa každoročne zvyšujú. Diverzifikácia cez 2. pilier a vlastné investovanie je preto kľúčová.
3. Čo je 2. pilier a oplatí sa vstúpiť doň?
2. pilier je starobné dôchodkové sporenie, kde 4 % z hrubej mzdy odchádzajú na váš osobný účet v DSS. Pre väčšinu mladých ľudí sa vstup oplatí – je to vlastný majetok, ktorý zostáva vám, nie štátu.
4. Čo je miera náhrady a aká je pre Slovensko?
Miera náhrady vyjadruje, koľko percent predchádzajúcej hrubej mzdy tvorí dôchodok. Na Slovensku sa priemerná miera náhrady pohybuje okolo 40 %, čo je síce v súlade s odporúčaniami OECD, ale systém si to aktuálne nemôže dovoliť bez štátnych dotácií.
5. Ako môžem investovať na dôchodok cez Finax?
Finax ponúka dlhodobé investovanie do globálnych ETF portfólií aj produkty renty z nainvestovaného majetku. Môžete si nastaviť automatické mesačné investovanie od malých súm a sledovať rast portfólia v čase.
Založte si účet a začnite investovať ešte dnes
