Skôr ako sa na ne pokúsime nájsť odpoveď, spravme si najprv krátky výlet do histórie. Dôchodkový systém v podobe, ako ho poznáme dnes, je relatívna novinka. Nie tak dávno by sme pracovali, kým by sme vládali (do smrti).

S nápadom zaviesť penziu od štátu prišiel v roku 1889 pruský “železný” kancelár Otto von Bismarck. Nebol to ale veľmi štedrý systém. Dôchodkový vek bol stanovený na 70 rokov v dobe, kedy priemerná dĺžka života dosahovala len 46 rokov. Tých pár šťastlivcov, ktorí sa dožili penzie, nepredstavovalo pre štátnu pokladnicu veľké výdavky.

S miernymi úpravami funguje na podobnom princípe väčšina dôchodkových systémov rozvinutých krajín, vrátane Slovenska. Priebežne financované dôchodkové systémy stoja na princípe medzigeneračnej solidarity.

Pracujúci obyvatelia odvádzajú časť svojich zárobkov cez štát (u nás Sociálnu poisťovňu) na financovanie dôchodkov seniorom (svojim rodičom a starým rodičom). Keď na dôchodok pôjdu dnešní pracujúci, preberú po nich štafetu ich deti a vnúčatá.

Demografia – čo nás čaká a neminie

Takýto model môže dobre fungovať iba pri priaznivej demografii, kedy neklesá počet ľudí v produktívnom veku. To je ale bohužiaľ prípad Slovenska. Zatiaľ čo v roku 2020 bolo vo veku 64 a viac rokov približne 1 milión ľudí (dôchodcov), v roku 2040 ich počet stúpne o takmer 40% na 1,4 milióna a tvoriť budú viac ako štvrtinu populácie.

A to ešte nie je nič. Skutočný problém nastane, keď sa o dôchodok začnú hlásiť tzv. Husákove deti. Ide o populačne silné ročníky ľudí narodených koncom 70-tych rokov. Ročne sa v tej dobe narodilo približne 100 tisíc detí, teda viac ako 2-násobok v porovnaní s dneškom. Okolo roku 2060 bude mať každý tretí Slovák viac ako 64 rokov.

Matematika nepustí. Menej pracujúcich a viac dôchodcov môže znamenať len jedno – nižšie dôchodky. Pri dnešnej pôrodnosti na úrovni 1,5 dieťaťa na pár ani nečakajme rýchlu zmenu k lepšiemu. Pôrodnosť Slovákov patrí k najnižším v Európskej únii.

Zvýšte svoje finančné vzdelanie

Finax webináre na vždy zaujímavé témy

  Prejsť na zoznam 

Carpe diem, dôchodku sa nedožijem?

Mnoho mladých ľudí si hovorí, že o dôchodok sa nemusia starať, pretože sa ho aj tak nedožijú. Pravdepodobne sa ale budú mýliť. Očakávaná dĺžka života dnes narodených detí je približne 80 rokov, čo nás radí na chvost v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. A to sa za posledných 10 rokov predĺžila o 2,3 roka v prípade žien a 3,4 roka v prípade mužov.

Tento trend bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcnosti. V západných krajinách únie sa obyvatelia už dnes bežne dožívajú vyššieho veku, napr. v Španielsku je predpokladaný vek dožitia cca 86 rokov. Jednoducho žijeme zdravšie, pracujeme v lepších podmienkach a aj zdravotníctvo je dnes na úplne inej úrovni ako kedysi. Áno, aj to naše slovenské.

Rastúca dĺžka dožitia je samozrejme dobrou správou pre nás všetkých. Problém je to iba pre štátnu pokladnicu. Nie je totiž možné vyplácať vysokú doživotnú rentu rastúcemu počtu dôchodcov, keď do systému prúdi čoraz menej peňazí od pracujúcich.

A čo by sa stalo v prípade, že by ste sa zodpovedne pripravovali na dôchodok a ani by ste sa ho nedožili, prípadne by ste si ho užívali iba pár rokov? Našetrené peniaze na súkromných investičných účtoch by zdedili vaši najbližší. To platí aj pre vaše úspory v II. dôchodkovom pilieri, aj keď len v určitých prípadoch. 

Nechcete sa spoliehať na štát a chcete si zabezpečiť slušný dôchodok? U nás vo Finaxe vám ponúkame hneď dve riešenia: Inteligentné investovanie s cieľom dôchodok a Európsky dôchodok (PEPP). Prečítajte si porovnávací článok, v ktorom sa dozviete, či sú pre vás tieto produkty výhodné.

Dôchodky – boli, sú a (ne)budú?

Politici sa dlhodobo predháňajú v tom, kto ponúkne dôchodcom viac. Pritom už súčasná výška dôchodkov je neudržateľná. Samotná vláda priznala, že do budúcnosti počíta s poklesom dôchodkov o viac ako pätinu.  A to len kvôli nepriaznivej demografii a rastúcej očakávanej dĺžke dožitia. Nedávne zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov tento problém ešte viac zhorší.

Tešiť sa totiž nie je na čo. Možno v budúcnosti pôjdu pracujúci skôr do dôchodku, ale bez peňazí. Tejto na prvý pohľad ľúbivej hlúposti sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšom blogu Ivana Šramka, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a člena poradnej rady Finaxu.

Na štát sa nespoliehajte

Časy, kedy sa dalo spoliehať na štát, sú dávno preč. Ak teda také vôbec niekedy boli. Je načase, aby sme si to všetci uvedomili a zariadili sa podľa toho. Základom prípravy na dôchodok je sporiť si v II. dôchodkovom pilieri. To je nevyhnutné minimum.

Ani vstupom do II. piliera ale nemáte ešte automaticky „vyhraté“. Viete, v akom fonde a u akej DSS-ky si sporíte na dôchodok? Nepatríte náhodou aj vy k takmer 80% sporiteľov, ktorí sa v dôsledku nesprávneho výberu DSS-ky a fondu zbytočne pripravujú o desiatky tisíc eur na dôchodku?

Na dôchodok si dnes v II. pilieri sporí už približne 1,5 milióna Slovákov, väčšina z nich ale z neho pri dnešnom nastavení nebude mať takmer žiadny úžitok. Dobre nastavený II. dôchodkový pilier pritom môže zvýšiť váš dôchodok aj o niekoľko sto eur mesačne. A nestojí vás to ani cent.

Okrem toho by ste si mali odkladať a investovať aspoň 10-20% z výplaty. Produktívne obdobie väčšiny ľudí predstavuje približne 40-45 rokov života. Každému však raz skončí čas, kedy aktívne zarábal peniaze. Ďalej už bude treba vyžiť zo štátnej penzie a vlastných úspor. Príjmy sú dočasné, výdavky s vami zostanú až do samého konca.

Chcete stráviť posledných 20-30 rokov vášho života sedením na gauči a pozeraním seriálov, pretože na iné aktivity vám už nezostalo dosť peňazí? Alebo si chcete užívať dovolenky, kúpele, posedenia na kávičke a radi by ste vnúčatám kúpili zmrzlinu bez obáv o to, z čoho vyžijete do konca mesiaca? Kde šetriť na dôchodok? Je to na vás.