Dá sa ešte spoliehať na 2. pilier?

V súčasnosti je v 2. pilieri viac ako 15 miliárd eur, ktoré sa postupne zhodnocujú vo fondoch, aby sporiteľom pridali určitú sumu k ich štandardnému štátnemu dôchodku z 1. piliera.

Posledná zmena v 2. pilieri, kedy sa príspevok z odvodov znížil z 5,5 % na 4 % hrubej mesačnej mzdy, však môže pripraviť začínajúcich sporiteľov takmer o tretinu ich dôchodku. Vláda sa takto snaží získať viac peňazí do štátneho rozpočtu na financovanie svojich politík. Problém chýbajúcich peňazí tým však dlhodobo nevyrieši, iba ho odsunie na neskôr.

Otázka teda znie: môžem sa spoliehať na to, že na dôchodku budem mať z 2. piliera dostatok peňazí?

Najprv však stručne vysvetlím rozdiel medzi I., II. a III. pilierom pre lepšie pochopenie problému.

Dôchodkový systém na Slovensku

1. pilier predstavuje čisto prietokový pilier, kde sa peniaze vybrané v jednom mesiaci takmer okamžite na začiatku nasledujúceho mesiaca prerozdeľujú na starobné dôchodky. Nedochádza v ňom k žiadnemu zhodnocovaniu úspor, vyplatí sa z neho iba toľko peňazí, koľko sa na odvodoch vyberie.

2. pilier je zaujímavejší, pretože si v ňom každý sporí na svoj dôchodok sám. Úspory sporiteľov sa v ňom postupne hromadia, investujú na finančných trhoch a hlavne zhodnocujú. Cieľom je, aby ste si z neho mohli na staré kolená vybrať viac úspor, ako ste doňho vložili. 

Najkrajším bonusom druhého piliera je, že doňho nemusíte posielať vlastné peniaze: skrátka sa doňho presmeruje časť odvodov, ktoré by ste aj tak museli zaplatiť do prvého piliera.

3. pilier funguje veľmi podobne ako 2. pilier, avšak s tým rozdielom, že si sem musíte posielať peniaze sami zo svojej výplaty. Niektorým ľuďom doňho prispieva aj zamestnávateľ, pokiaľ to ponúka ako pracovný benefit. 

Platné k 1.6.2024

Dôležitým rozdielom je, že 1. a 2. pilier predstavujú peniaze štátu, pretože boli vybrané vo forme odvodov (čiže daní).

Pri 3. pilieri ide o vaše peniaze, ktoré ste si tam vložili z čistej mzdy, prípadne cez príspevky zamestnávateľa. Bez týchto príspevkov by 3. pilier nemal veľký zmysel kvôli vysokým poplatkom, zlej alokácii úspor a následne slabšiemu dlhodobému zhodnoteniu.

Podrobnejší prehľad fungovania slovenského dôchodkového systému sme nedávno popísali v samostatnom blogu. Prečítajte si ho, ak chcete dôkladnejšie pochopiť pravidlá jednotlivých pilierov.

Prečo vznikol 2. pilier

Pred vznikom 2. piliera bol systém postavený len na jednom prietokovom pilieri a fungoval na princípe priebežného financovania dôchodkov (označovaný ako PAYG = Pay as you go).

Tento systém je charakterizovaný tým, že sa príspevky aktuálne pracujúcich používajú na výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom. Takýto systém funguje skvelo, ak máme dostatok pracujúcich platiacich odvody a menší počet dôchodcov.

Akonáhle sa tento vzťah otočí, bude veľa ľudí poberajúcich dôchodok a nedostatok platcov odvodov, tieto peniaze nebudú stačiť ani na minimálny dôstojný dôchodok. Preto je takýto systém priebežného financovania v krajine, ako je Slovensko, neudržateľný z dôvodu starnutia populácie.

Aby sa vláda vyhla situácii, že ľudia nebudú mať dostatočné dôchodky, rozhodla sa zriadiť 2. dôchodkový pilier. Cieľom bolo využiť dlhý horizont do dôchodku a časť odvodov ľuďom investovať a zhodnotiť.

Takýto systém sa nazýva príspevkovo definovaný (defined contribution) a na západe je pomerne rozšírený. Ľudia si v ňom odkladajú časť mzdy, ktorú investujú s cieľom našetriť peniaze na dôchodok. Vopred sa určí iba miera príspevku (akú časť mzdy doňho budete posielať), presná výška dôchodku však závisí od investičného výnosu.

Pri zhodnocovaní úspor pomocou investovania je jedným z najpodstatnejších predpokladov úspechu dostatočná doba investovania. Dôchodkové sporenie prirodzene patrí medzi najdlhodobejšie investície, keďže si úspory pred dovŕšením dôchodkového veku (až na pár výnimiek) nemôžete vybrať a často preto sporíte celé desaťročia.

Podrobnosti o tom, prečo je pri investovaní čas vaším najlepším priateľom nedávno rozobrali moji kolegovia na tomto webinári.

Na Slovensku už politické zásahy pripravili ľudí o milióny

Od jari 2009 vtedajšia vláda zaviedla plošné garancie do všetkých typov fondov. Správcovské spoločnosti v reakcii na to začali vypredávať akcie, aby znížili rizikovosť portfólií a dokázali plniť zákonom stanovené garancie. Bolo to však v čase, kedy akciové trhy dosiahli pokrízové dno.

Tieto garancie spôsobili, že hlavnou zložkou akciových fondov boli paradoxne dlhopisy, ktoré prirodzene nedokázali zabezpečiť rovnaké výnosy ako akcie.

V tomto čase na trhoch stále doznievala veľká finančná kríza z roku 2008. Akciové trhy boli v prepade. Práve vtedy je najhorší čas predávať (keďže zostanete v mínuse a prídete o možnosť zarobiť na postupnom zotavovaní ekonomiky). Naopak, poklesy predstavujú najlepšiu príležitosť na nákup.

V roku 2013 vláda opäť zasahovala do nastavenia 2. piliera. “Ochrana“ sporiteľov pred zhodnotením úspor pokračovala ich povinným presunom do konzervatívnych fondov.

Kto chcel zostať v akciových, musel poslať žiadosť o ponechanie tejto stratégie. Väčšina sporiteľov sa však neozvala, a preto boli automaticky presunutí do dlhopisových fondov.

Dlhopisy sa však vo financiách používajú najmä v prípadoch, keď investícia nebude trvať dlhú dobu, kvôli čomu si nemôžete dovoliť výraznejšie kolísanie jej hodnoty. Na dlhých horizontoch však zarábajú oveľa menej ako akcie. Ak v nich teda ponecháte úspory celý život, môžete prísť o slušné sumy.

Keďže mnohí sporitelia nechali úspory v dlhopisových fondoch až dodnes, vláda ich v podstate pripravila o budúce výnosy. Indexové fondy od roku 2013 rástli oveľa prudšie ako dlhopisové. Veď sa presvedčte sami pomocou tohto grafu, ktorý ukazuje vývoj skutočného dlhopisového a indexového fondu 2. piliera od spoločnosti UNIQA.

Odstrašujúci príklad Maďarska

Maďarsko malo v roku 2010 pomer štátneho dlhu voči HDP 80 %, čo začalo predstavovať problém z pohľadu udržateľnosti verejných financií. Ako vláda máte dve možnosti, zvýšiť dane alebo znížiť výdavky. Ani jedno z týchto opatrení nie je politicky populárne. Maďari sa rozhodli ísť tretou cestou, a to znárodnením peňazí v 2. pilieri.

Vláda to nespravila úplne priamo. Ľudí postavila pred akúsi Sofiinu voľbu. Vybrať si mohli z dvoch možností. Prvou bolo posielať plnú sumu odvodov v prospech štátu, vďaka čomu by nestratili nárok na štátny dôchodok. Druhou možnosťou bolo investovať necelú tretinu týchto peňazí samostatne, ale stratiť nárok na dôchodok od štátu.

Cieľom vlády bolo vystrašiť a demotivovať ľudí od investovania do súkromných dôchodkových fondov. Približne 97 % sporiteľov sa nakoniec rozhodlo pre štátny dôchodok.

Odhaduje sa, že týmto spôsobom vláda získala v prepočte približne 14 miliárd eur, ktoré boli použité na zníženie štátneho dlhu a financovanie rôznych verejných výdavkov.

Neskôr sa však najtemnejšie hrozby nenaplnili a aj tí, čo sa rozhodli pokračovať investovať v súkromných fondoch budú mať zákonný nárok na 75 % štátneho dôchodku.

Český nevydarený experiment

V roku 2012 vláda Petra Nečasa zaviedla v Českej republike 2. pilier dôchodkového systému s cieľom aspoň čiastočne znížiť závislosť od priebežného dôchodkového systému, čo malo umožniť sporiteľom investovať časť svojich odvodov do súkromných fondov.

O rok neskôr však vláda Bohuslava Sobotku tento pilier zrušila kvôli rozdielnym politickým názorom a obavám, že peniaze v súkromných fondoch budú chýbať na vyplácanie súčasných dôchodkov.

K zrušeniu prispel aj nízky záujem občanov, keďže do systému vstúpilo len okolo 85-tisíc sporiteľov (pre porovnanie, na Slovensku bolo k decembru 2023 1,8 milióna sporiteľov v 2. pilieri).

Tento krok priniesol sporiteľom neistotu a zvýšené náklady, pričom nepodporil riešenie dlhodobých výziev súvisiacich so starnutím populácie. Zrušenie prišlo tak rýchlo, že občania nemali ani dostatočný čas začať sa o tento pilier zaujímať a následne doň vstúpiť.

Poľská reforma 

Druhý dôchodkový pilier v Poľsku pôvodne zaviedli v roku 1999 ako súčasť širšej reformy. Do roku 2014 bola účasť v 2. pilieri povinná pre všetkých pracujúcich narodených po roku 1969.

Kľúčová reforma z roku 2014 pretransformovala tento pilier z povinného na voliteľný a umožnila presun prostriedkov späť do 1. piliera. Poľsko v tom čase narážalo na svoju dlhovú brzdu a bolo nútené znížiť úroveň zadlženia, na čo mienili použiť práve peniaze z 2. piliera.

Vláda argumentovala, že reforma chráni sporiteľov pred trhovými rizikami, ktorým čelia v súkromných dôchodkových fondoch.

Pred reformou bolo v druhom pilieri približne 16,5 miliardy eur, ktoré boli spravované súkromnými fondmi. Po reforme došlo k poklesu úspor v súkromných fondoch, keďže účastníci mohli presunúť svoje príspevky späť do štátneho systému.

Tento krok mal síce za cieľ znížiť štátne zadlženie, no zároveň zvýšil neistotu medzi sporiteľmi, ktorí sa obávali o bezpečnosť svojich dôchodkových investícií.

Poučenie z minulosti a pohľad do budúcnosti

Ako môžeme vidieť, tak 2. pilier zažíval, zažíva a aj bude zažívať neustále zmeny vplyvom politických nálad v krajine. Tieto zmeny so sebou prinášajú svoje náklady, ktoré oberajú sporiteľov o ich peniaze na dôchodok.

Rétorika politikov je vždy rovnaká, a to argumentácia, že chránia sporiteľov pred rizikom straty. Pri takom dlhom horizonte a dostatočnej diverzifikácii prostriedkov je však riziko straty minimálne a ide naozaj len o politické zastrašovanie.

Rovnako, ako sa sporitelia v Poľsku či v Maďarsku spoliehali, že z 2. piliera budú čerpať peniaze na dôchodok, tak rovnako sa na to spoliehame teraz na Slovensku.

Nie je to úplne zlá voľba, s dobrým nastavením je druhý pilier výnosný a lacný produkt. Treba však myslieť na to, že vzhľadom na otrasy, ktoré s každou vládou zažíva, je jeho budúcnosť pomerne neistá a dôchodok z neho nezaručený.

Ak ste ešte pred rokom vedeli, aký bude váš dôchodok z 2. piliera, tak tento rok môžete vaše prepočty urobiť nanovo, keďže vláda znížila príspevok, ktorý doňho posielate. To len podčiarkuje neistoty spojené s 2. pilierom. 

Pre akýkoľvek dôchodkový systém je dôležitá stabilita a čo najmenej zásahov a úprav. Každý sporiteľ chce vedieť, koľko sa mu približne podarí našetriť a ideálne za stálych podmienok. Stabilita však, žiaľ, 2. pilier nečaká a bude sa meniť vždy spolu s novou vládou a aktuálnou politicko-ekonomickou situáciou.

Čo robiť, ak sa nechcem spoliehať len na 2. pilier? 

3. pilier

Jednou z možností je, samozrejme, 3. pilier. Ten je odolnejší voči štátnym zásahom, pretože si v ňom sporíte vlastné peniaze a peniaze od zamestnávateľa. Nejde teda o peniaze štátu, na ktoré by vám vedeli ľahko siahnuť. Stále však jeho nastavenie určuje štát, a to aktuálne nie je konkurenčné.

Nevýhodou sú vysoké poplatky, či minimálne zhodnocovanie úspor počas poberania dôchodku. Najväčším benefitom 3. piliera je príspevok zamestnávateľa. Dobrovoľné príspevky však doňho neodporúčame posielať, keďže dnes už na trhu nájdete produkty s lepším zhodnotením, nižšími poplatkami či výhodnejším daňovým režimom.

Európsky dôchodok (PEPP)

Skvelou alternatívou k 3. pilieru je práve Európsky dôchodok. Finax začal tento produkt ponúkať ako prvý poskytovateľ v Európe. Jeho veľkou výhodou sú nízke poplatky a vyšší očakávaný výnos.

Vzhľadom na skúsenosti s častými zmenami v 2. pilieri za jednu z hlavných výhod považujeme aj to, že sa riadi legislatívou Európskej únie. Na rozdiel od národných pilierov je preto odolnejší voči politickým zásahom v časoch, keď niektorý z členských štátov narazí na vysoký dlh. Okrem toho je prenositeľný v rámci celej Európskej únie. Podobne ako v 3. pilieri sú však tieto úspory viazané do dôchodkového veku.

Rozdiely medzi III. pilierom sa môžete dočítať v porovnávacom blogu od Rada Kasíka.

Pokiaľ vás tento produkt osloví a stihnete si ho otvoriť počas júna, dostanete atraktívnu zľavu. Počas prvého roka vám úspory v Európskom dôchodku budeme riadiť úplne bez poplatku!

Finax Inteligentné investovanie 

Do tohto produktu investujete svoje vlastné úspory, ktoré vám budú kedykoľvek dostupné. Vybrať si ich teda môžete aj pred dovŕšením dôchodkového veku.

V prípade peňazí na dôchodok sa to však dá považovať aj za nevýhodu, keďže budete čeliť pokušeniu peniaze predčasne vybrať a použiť na iný drahý nákup. Ak však dokážete byť dostatočne zodpovedný, ide o skvelý spôsob, ako si zabezpečiť dôstojný dôchodok.

Investičnú stratégiu vám pomôže nastaviť náš robo-poradca, vy iba zadáte do dotazníka svoj vek, ideálnu výšku dôchodku či vzťah k riziku. Následne si stačí nastaviť trvalý príkaz, o všetko sa na pozadí postará Finax.

Obrovskou výhodou tohto produktu je daňové oslobodenie. Pre slovenských daňových rezidentov sú totiž ETF fondy, z ktorých sa portfóliá Inteligentného investovania skladajú, po roku držania oslobodené od dane zo zisku. Pri výbere teda nebudete platiť zrážkovú daň.

Prečítajte si aj porovnanie všetkých troch možností, ktorému sa venoval Ďuri Hrbatý v tomto blogu.

Viem sa spoľahnúť na dôchodok z 2. piliera? 

V súčasnosti nehrozí, že by malo dôjsť k úplnému zrušeniu 2. piliera, aj vďaka jeho zakotveniu v Ústave SR. Avšak vzhľadom na časté politické zásahy a jeho zrušenie v Poľsku a Maďarsku bude nad týmto pilierom visieť neustále riziko zmien, ktoré poškodia sporiteľov. Nebyť častých legislatívnych zásahov, bol by 2. pilier skvelým dôchodkovým produktom.

Na záver by som teda chcel zdôrazniť, že určite odporúčame, aby každý z vás mal účet v 2. pilieri. Začnite s ním čo najskôr a ak vám do dôchodku ostáva aspoň 10 rokov, nebojte sa indexových fondov. Prispievať do nich budete peniaze, ktoré by aj tak prepadli v prospech štátu.

Svoju budúcnosť by ste však nemali stavať len na dôchodku od štátu a 2. pilieri. Odporúčame myslieť aj na vlastné dôchodkové sporenie, ktoré bude nezávislé od vôle politikov.

Na dôchodok nemusíte šetriť vo vysokých sumách, oveľa dôležitejší faktor je čas, preto sa naozaj oplatí začať čo najskôr. Ideálne hneď teraz.

V tomto blogu nájdete marketingové informácie k produktu Európsky dôchodok (PEPP).